V čase, keď černosi na juhu Spojených štátov nemohli používať záchody pre bielych a sedávali iba na vyhradených miestach v autobusoch, niekoľko odvážnych sa odhodlalo niečo zmeniť. Jedným z nich bol aj černošský aktivista Medgar Evers. 12. júna 1963 ho z kríkov a do chrbta zastrelil biely rasista Byron De La Beckwith. Nezabil však myšlienku rovnoprávnosti, Eversova smrť urýchlila prijatie zákona o občianskych právach.
„Guľka do chrbta z kríkov preliala krv Medgara Eversa. Prst stlačil spúšť pre jeho meno. Pištoľ skrytá v temnote... Stojí za tým človek, no nemožno ho viniť, veď je iba pešiakom v ich hre. Veď aj južanský politik káže chudobnému bielemu mužovi: Máš viac ako čierni, tak sa nesťažuj. Máš sa lepšie ako oni, veď si sa narodil s bielou farbou pleti,“ spieva Bob Dylan, ktorý o atentáte na Eversa napísal jednu zo svojich najznámejších skladieb.
Rasistický štát
Evers sa narodil v Mississippi, jednom z popredných amerických štátov, kde vládla rasová segregácia a tieň rasizmu miestnych prenasleduje dodnes. Na tomto mieste pôsobil aj zomrel.
Ako seržant slúžil v americkej armáde a počas druhej svetovej vojny bojoval vo Francúzsku a Nemecku. V sedemnástich odišiel zo strednej školy, aby mohol ísť bojovať do Európy. Keď sa v roku 1946 vrátil domov, dokončil si ju a vyštudoval obchod na vysokej škole.
Po vojne sa hneď zapojil do boja za rovnoprávnosť. Zúčastnil sa aj na bojkote predajcov, ktorí hlásali rasovú segregáciu. „Nekupujte u nich benzín, keď vám nedovolia použiť ich záchod,“ bol ich slogan.
Život aktivistu
Na to, aby uživil rodinu, pracoval istý čas ako predajca poistiek, križoval Mississippi a vidiac chudobu černošského obyvateľstva, rozhodol sa zapojiť do práce Národnej asociácie pre pokrok ľudí farebnej pleti. Začal tým, že sa prihlásil na štúdium práva na mississippskej univerzite.
Napriek tomu, že rasizmus na univerzitách bol rozhodnutím amerického najvyššieho súdu zakázaný, neprijali ho. Cestoval po štáte a podporoval registráciu černošského obyvateľstva do volieb a vyšetrovanie násilných zločinov proti černochom.
Často sa mu vyhrážali, iba niekoľko dní pred jeho zavraždením mu domom preletel Molotovov kokteil. Pokúsili sa ho aj zraziť autom.
Najodvážnejší vojak
Osudný čas prišiel 12. júna 1963. Spočiatku to bol nádherný deň pre ľudské práva. Prezident John F. Kennedy vystúpil so svojím prejavom o rovnoprávnosti. Nikto nečakal, že ešte v ten deň sa zrodí jeden z najznámejších a prvých martýrov tohto boja. Keď vystupoval zo svojho auta, zasiahla ho z kríkov do chrbta guľka člena Ku KluxKlanu, rasistu Byrona De La Beckwitha.
Ako vojnového veterána ho so všetkými poctami pochovali na Arlingtonskom národnom cintoríne. Národ smútil: prišli sa s ním rozlúčiť tisícky ľudí. „Ani jeden vojak nebojoval v tomto smere tak odvážne a tak hrdinsky ako Medgar Evers,“ povedal šéf výboru veteránov Mickey Levine.
Čakanie na spravodlivosť
Napriek nezvratným fyzickým dôkazom: odtlačkom prstov na zbrani belošské poroty ho dvakrát oslobodili. Beckwith sa svojich rasistických názorov nevzdal, pridal sa extrémistickej kvázikresťanskej skupine bojujúcej nielen proti rasovej rovnoprávnosti, ale aj proti vláde či gayom. Rád sa Eversovou vraždou chvastal. V roku 1994 sa ho však napokon multirasovej porote podarilo odsúdiť, zomrel v roku 2001.
„Dnes Medgara Eversa pochovala guľka. Padol ako kráľ,“ spieva Dylan. Evers nezomrel nadarmo. Jeho smrť urýchlila konanie prezidenta Kennedyho, ktorý apeloval na Kongres, aby schválil zákon o občianskych právach.
O rok neskôr Lyndom Johnson (Kennedy zomrel pri atentáte) podpísal historický zákon o občianskych právach aj pre černošské obyvateľstvo.
 |
