Los Angeles 6. júna (TASR) - Vesmírna sonda Phoenix zaslala na Zem doteraz najostrejšie snímky prachu a piesku z povrchu Marsu, zatiaľ čo sa pripravuje na svoju hlavnú úlohu - pátrať na červenej planéte po známkach života, informovali vedci vo štvrtok.
Zábery boli urobené optickým mikroskopom a ukazovali častice, niektoré s veľkosťou len jedna desatina priemeru ľudského vlasu, získané počas pristátia sondy na polárnom kruhu Marsu.
Jeden z drobných kryštálikov na snímkach, urobených najmä s cieľom otestovať vybavenie sondy, bol priesvitný a takmer biely, no vedci tvrdia, že je to minerál, pravdepodobne soľ, a nie ľad, o ktorom dúfajú, že ho nájdu, pretože je považovaný za kľúčový pre umožnenie života na planéte. Ďalšie častice boli červenohnedé ako povrch Marsu, alebo tmavé a lesklé.
Mikroskopické zábery povrchu planéty podľa vedcov neboli určené na vyhľadávanie ľadových častíc alebo iných náznakov prítomnosti vody na planéte, primárnym nástrojom pre túto úlohu je robotické rameno sondy.
Sonda dostala príkazy zbierať prvé vzorky pôdy z povrchu červenej planéty po chybe v komunikácii s obiehajúcou vesmírnou loďou, ktorá pokus o deň oddialila.
Robotické rameno bude najmenej 90 dní hľadať v marťanskom permafroste stopy vody a skúmať, či na Červenej planéte mohli existovať podmienky pre život. Vedci predpokladajú, že okolo 30 centimetrov pod marťanským povrchom sa nachádza ľad, ktorý by mohol obsahovať organické zlúčeniny. Analýza najnovších fotografií zhotovených sondou podľa expertov naznačuje, že Phoenix zrejme dosadol na ľadovú dosku, ktorú pri pristátí čiastočne odkryli trysky raketových motorov.
Sonda Phoenix pristála po 10-mesačnom lete 25. mája o 01.53 h SELČ na severnom póle Marsu. Za ten čas prekonala vzdialenosť 680 miliónov kilometrov od Zeme. Ide o prvé úspešné pristátie vesmírnej sondy v oblastiach okolo pólov tejto planéty, pod ktorými sa podľa vedcov nachádzajú rozsiahle zásoby vodného ľadu.
Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.
