RÍM 5. júna (SITA/AFP) - Účastníci krízového summitu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v Ríme vo štvrtok vydali záverečnú deklaráciu s prísľubom, že do roku 2015 znížia o polovicu celosvetový počet ľudí trpiacich podvýživou a podniknú "urgentné" kroky s cieľom zvrátiť globálnu potravinovú krízu. Predstavitelia tiež vo vyhlásení upozorňujú, že potraviny nesmú byť politickou alebo ekonomickou zbraňou. Dokument prijali po niekoľkohodinovom predĺžení summitu spôsobenom rozvášnenou diskusiou, ktorú vyvolali najmä výhrady zástupcov latinskoamerických krajín. Medzi najspornejšie body patrili biopalivá a obchodné bariéry.
"Sme presvedčení, že medzinárodné spoločenstvo musí prijať urgentné a koordinované opatrenia proti negatívnym dôsledkom rastúcich cien na najzraniteľnejšie krajiny a obyvateľstvo sveta," uvádza sa v deklarácii. "Rozvojové krajiny a krajiny v prechode naliehavo potrebujú pomoc pri rozvoji poľnohospodárstva a potravinovej výroby a zvyšovaní investícií... z verejných i súkromných zdrojov." Dokument sa stal ešte pred formálnym schválením terčom kritiky, pričom ho taliansky minister zahraničných vecí Franco Frattini označil za "sklamanie vzhľadom na očakávania". Text bol "nanešťastie veľmi oslabený oproti pôvodným ambíciám", citovala Frattiniho talianska tlačová agentúra ANSA.
Generálny riaditeľ FAO Jacques Diouf vo štvrtok oznámil, že darcovia na summite prisľúbili 6,5 miliardy dolárov na boj proti hladu a chudobe. "Naša konferencia nebola darcovskou konferenciou, ale boli sme milo prekvapení extrémne veľkorysými prísľubmi," povedal Diouf. Najvyššie príspevky má podľa neho poskytnúť Islamská rozvojová banka (1,5 mld. USD), Svetová banka (1,2 mld. USD) a Africká rozvojová banka (1 mld. USD). Medzi ďalšími darcami sú Španielsko, Británia, Japonsko, Kuvajt, Venezuela a Holandsko. Ako uviedla pre tlačovú agentúru AFP hovorkyňa FAO Alison Smallová, niektoré sľuby prišli už pred summitom a pokrývajú rôzne obdobia. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v stredu vyhlásil, že riešenie globálnej potravinovej krízy môže ročne stáť 15 až 20 miliárd dolárov. Podľa odhadu Dioufa by mohli náklady dosahovať až 30 miliárd.
