Bol mladý, mal ideály a pre mnohých Američanov predstavoval novú vlnu politikov. Svojho brata Johna Fitzgeralda Kennedyho chcel nasledovať do Bieleho domu. Jeho métu však nedosiahol. Robert Kennedy zomrel po atentáte počas primárkovej kampane 6. júna 1968.
Bobby sa narodil ako siedme dieťa slávneho klanu Kennedyovcov v roku 1925. Jeho štúdium na Harvarde prerušili povinnosti v americkej armáde počas druhej svetovej vojny. Pridal sa k námorníkom, no kým dokončil výcvik, skutočné boje v Pacifiku sa skončili. Neskôr sa vrátil do školy, kde ukončil právnické vzdelanie.
Svojmu staršiemu bratovi Johnovi Fitzgeraldovi pomáhal v kampani na senátora za New York v roku 1952, rovnako aj o osem rokov neskôr v jeho úspešnej ceste do Bieleho domu. John vymenoval Roberta za ministra spravodlivosti a často sa s ním radil. Najviac počas karibskej krízy či amerického vylodenia na Kube v Zátoke svíň.
Primárky v 68.
Po zavraždení prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho v roku 1963 sa podľa blízkych Robert zmenil. Prezidentom sa stal Lyndon Johnson, no s Robertom si nesadli, a tak sa mladší Kennedy rozhodol vydať na dráhu senátora. Do úradu ho zvolili v roku 1964.
Bobby Kennedy bol v Senáte tri roky a Američania sa chystali zvoliť nového prezidenta. V roku 1968 krajina bojovala vo Vietname a najmä mladí Američanmi často proti vojne protestovali.
Za demokratov sa rozhodol obhajovať post šéfa Bieleho domu Lyndon Johnson. Predstavoval tú časti strany, ktorá obhajovala vojnu vo Vietname. Nakoniec to bol on sám, kto rozhodol o vyslaní pozemných vojsk do juhovýchodnej Ázie.
Väčšina demokratov sa v primárkovom boji proti prezidentovi odmietla postaviť. Výnimkou nebol ani Robert Kennedy. Jediný, kto sa na to odhodlal, bol málo známy senátor z Minnesoty Eugene McCarthy.
Keď v primárkach v New Hampshire takmer porazil Lyndona Johnsona, rozhodol sa kandidovať aj Robert Kennedy. Naopak, uradujúci prezident už v pokročilom veku z primárok radšej odstúpil, ako by mal čeliť hanebnej prehre. V primárkovom boji ho z tábora zástancov vojny vystriedal viceprezident Hubert Humphrey.
Robert Kennedy svojím výzorom hollywoodskej hviezdy, mladíckou charizmou a tými „správnymi“ názormi očaril najmä mladých Američanov. V roku 1968 ešte stále „prekvitalo“ hnutie hippies a sympaťák Bobby sa im z politikov najviac hodil k posolstvu mieru a lásky.
Vražda neprekvapila
Senátor bodoval aj medzi menšinovými Američanmi. Už predtým sa angažoval v boji za rovnoprávnosť černochov. Keď uprostred primárkovej kampane v apríli toho roku zavraždili Martina Luthera Kinga, Kennedyho prejav v Indianapollis o rasovom zmierení pomohol zachovať v tomto meste pokoj. Na rozdiel od 50 iných amerických miest.
Naopak, kritika ho neminula pre jeho liberálne názory. Pamätnou sa stala najmä jeho odpoveď na otázku , kto bude platiť všetky sociálne fondy, ktoré sľubuje. „Vy,“ povedal Kennedy prekvapenému davu študentov.
Zatiaľ čo viceprezident Humphrey zbieral nevolených delegátov a primárky ignoroval, Kennedy bojoval s McCarthym v štátoch, kde Američania volili v primárkach.
Rozhodujúci boj medzi oboma mal prísť v štáte hippies – Kalifornii. Po polnoci piateho júna oslavoval Robert Kennedy trimuf víťaznou rečou v losangelskom hoteli Ambasador. Mal to byť jeho posledný prejav.
Pri odchode zo sály prechádzal cez kuchyňu. V zmätku fanúšikov sa k nemu dostal palestínsky utečenec Sirhán Bišar Sirhán. Atentátnik bol vraj sám prekvapený, koľko času mal na vypálenie štyroch smrtiacich striel. Roberta Kennedyho zavraždil pre podporu Izraela. Bobby podľahol zraneniam o deň neskôr.
Magazín Time vo svojom dobovom vydaní naznačuje, že podobný osud charizmatického politika nebol prekvapivý. „Symbol mladosti, bohatstva a idealizmu národa, ktorý mohol viesť, zastavila malá zbraň a malá príčina. Najkrutejšie je, že to neprekvapilo.“
Stal by sa prezidentom?
Otázne je, či by sa nakoniec obľúbený Bobby stal druhým americkýcm prezidentom z klanu Kennedyovcov. Niektorí historici oponujú, že demokrati by aj tak pretlačili na kandidatúru viceprezidenta Humphreyho. Ten svoj skutočný boj s republikánom Nixonom prehral.
Bobbyho charizmu a schopnosť pútať mladých Američanov imidžom neskazeného politika mnohým pripomína súčasný demokratický kandidát Barack Obama. Možno aj preto dynastia Kennedyovcov na čele s najmladším zo štyroch bratov, senátorom Tedom Kennedym označila afroamerického senátora za Bobbyho „duchovného dediča“.
