Aj takmer 20 rokov od zjednotenia Nemecka pretrvávajú rozdiely v správaní bývalých „dederónov“ a ich kapitalistických kolegov.
BERLÍN. Keď sa stretnú v obchode dvaja známi z Drážďan alebo z Lipska, rozprávajú sa družne o rodine a deťoch. Ich kolegovia zo Stuttgartu či z Kolína v tej istej situácii dávajú prednosť klebeteniu o práci a kariére.
Rozdielne spôsoby komunikácie skúmal vedec Olaf Georg Klein, ktorý sa inšpiroval podobným projektom o Britoch a Američanoch. Podľa záverov štúdie sa správanie Nemcov odlišuje najmä v neverbálnej komunikácii. Vo východných spolkových krajinách je pri stretnutí alebo rozlúčke zaužívané podávať si ruky. V západnom Nemecku sa to robí v oveľa menšej miere.
Úzkoprofilový tovar
Výskum zistil aj rozličnú vzdialenosť medzi takzvanými ossis a wessis. Západní Nemci si udržiavajú odstup, potľapkávania po pleci či dotyky nie sú časté. Východní Nemci sú si naopak bližší. Dvaja Erfurtčania pri rozhovore stoja o desať až tridsať centimetrov bližšie jeden k druhému ako ich spoluobčania v Brémach.
Obyvatelia niekdajšej Nemeckej demokratickej republiky sú charakteristickí aj šetrnosťou. V podvedomí stále majú poloprázdne regály, čakanie na elektrospotrebiče či poradovník na trabant.
„Moja spolubývajúca z východného Nemecka si dáva väčší pozor na oblečenie. V detstve mala iba jedny džínsy. Mne to bolo vždy jedno. Keď som si rifle roztrhol, vedel som, že mi rodičia kúpia nové,“ hovorí Hannes Reiss (27), ktorý vyrastal v bavorskom Norimbergu. Spomína aj na extrémnejší prípad, keď jeho spolubývajúca nikdy nezahadzovala alobal, vždy ho umyla a používala ďalej. „Ja som ho dovtedy vždy bez rozmýšľania vyhodil. Teraz ho však používam aj viackrát,“ opisuje Hannes, ktorý aj vďaka tomu začal byť šetrnejší.
Lampiónové sprievody
Mnohé oblasti východného Nemecka stále prechádzajú hospodárskou krízou. Ľudia sú vo väčšej miere nespokojní so svojou materiálnou situáciou, nedostatok im však vynahrádza rodinná pohoda a kruh kamarátov. Obyvateľ NDR má aj dnes veľa priateľov z detstva, za čo môže aj intenzívna miera „povinnej socializácie“.
Deti chodili podobne ako v Československu do letných táborov, stretávali sa v škole pri plnení pionierskych úloh, spoločne zbierali papier a chodili manifestovať na prvého mája.
Výnimočný Berlín
Na Západe boli vzťahy rezervovanejšie a často ich ovplyvňoval aj ekonomický status rodiny. „Ja sa so spolužiakmi zo strednej školy už vôbec nestretávam, mám úplne iných priateľov. Moje 50-ročné kolegyne z bývalej NDR naopak udržiavajú kontakty z detstva, chodia spolu do divadla či do opery,“ porovnáva Berlínčanka Jutta (38), ktorá pochádza z Porýnia.
Rozdiely sa zatiaľ stierajú v Berlíne, kde sa obyvateľstvo premiešava a intenzívne komunikuje. Dnes už nie je možné odhadnúť, kto pochádza z východnej časti a kto zo Západu. Ešte pred pár rokmi to bolo zjavné najmä zo štýlu obliekania. Ak sa teraz pokúsite tipovať, takmer s určitosťou pôvod dotyčného netrafíte.
