Súčasníci ho poznali ako vtipného rozprávača, skúseného pedagóga, organistu, huslistu, klaviristu a cimbalistu, no predovšetkým ako dobrého skladateľa.
Takmer celý život a dielo Mikuláša Schneidera-Trnavského (1881 - 1958) sa viažu k rodnej Trnave. Krčmársky syn na trnavskom gymnáziu v hudbe exceloval. V kvinte už bol gymnaziálnym organistom a už vtedy mal za sebou prvé skladateľské pokusy. S učiteľmi si však nerozumel a trvalo to až po maturitu. Až na štúdiách v Budapešti a vo Viedni si uvedomil, ako krásne znie slovenčina.
V spolku Tatran a Národ sa totiž stretával so slovenskými a českými študentmi, čítali verše Podjavorinskej, Rázusa, Krasku i Svetozára Hurbana-Vajanského, ktoré ho tak inšpirovali, že ich zhudobnil.
Krstím ťa menom Trnavský
Aby si overil, či sa piesne budú páčiť aj na Slovensku, niektoré z nich zaspieval na oslavách Matice slovenskej v Martine v roku 1906.
Hurban-Vajanský, autor textu, vtedy povedal: „Počuli ste prvú slovenskú umelú pieseň, ktorá sa v ničom nelíši od ľudovej. Blahoželám... Mrzí ma však, ak Slováčisko ako repa, chodí po svete s nemeckým menom.“ Požiadal o pohár vína a pokropil skladateľovu hlavu so slovami: „Krstím vás, Schneider, novým menom Trnavský.“ Odvtedy ho skladateľ používal.
Na radu priateľov Trnavský štúdiá dokončil na pražskom konzervatóriu, kde pôsobili skladatelia A. Dvořák a V. Novák. Najlepšie sa cítil v spolku Detvan. Tam na klavíri, cimbale a husliach hrával slovenské ľudové piesne, ktoré Pražania dovtedy nepoznali. Slovenské melódie ich tak očarili, že žiadali Trnavského, aby piesne zozbieral, upravil a vydal.
Piesne sa potom spievali nielen v Detvane, kaviarňach a hostincoch, ale boli v repertoári i mnohých českých spevokolov.
Žiaľ, s Trnavským doma nikto nerátal. Obišli ho pri zakladaní SND i Hudobnej školy pre Slovensko v Bratislave. Napokon sa mu ušlo miesto inšpektora hudobných škôl, ale po kritike ministerských pomerov vymenovanie zrušili. V tom čase sa Trnavský oženil a mladej rodine chýbali peniaze.
Plat organistu v trnavskom Dóme, ktorý tvoril iba 160,60 Kčs, Trnavský nazýva „hladogroš“.
Iba drobizg
Na Slovensku chýbala učebnica hudby. Trnavský sa podujal, že ju napíše. Nechcel v nej použiť ľudové piesne, preto zhudobnil texty Ferka Urbánka. Vzniklo 15 piesni, ktoré v učebnici uviedol. Žiaľ, kniha nevyšla. V návale zlosti ju zahodil. Piesne objavil a koncertne ich uviedol až barytonista Pelikán. Piesne Ružičky, Keby som bol vtáčkom zľudoveli.
Trnavský pracoval a upravoval piesne pre mnohé slovenské spevokoly. Motívy ľudových piesní nechýbali ani v symfonickej básni Pribinov sľub, Dumka a tanec či v Slovenskej sonatíne. Jeho operetu Bellarosa uviedli v roku 1930 v SND v Bratislave.
Chrámová hudba
Z veľkého množstva cirkevných a duchovných skladieb sa medzi výnimočné radí jeho Jednotný katolícky spevník. Vyšiel v roku 1937 a cieľom bolo odstrániť nejednotnosť a priniesť piesne, ktoré by zodpovedali náboženským a hudobno-literárnym požiadavkám.
Z výberu takmer 600 slovenských duchovných piesní je 226 Trnavského vlastných melódií, ku ktorým sám napísal texty i jednoduchý organový sprievod. V liturgických kruhoch mu však vyčítali veľmi voľné, ba až svetské poňatie spevníka.
Trnavský sa nedokázal naplno zaradiť do bratislavského hudobného života. Trnavské pôsobenie ho od umeleckého diania izolovalo.
Nemal možnosti stretávať sa s osobnosťami moderného prúdu, a tak ešte viac priľnul k sakrálnej hudbe. Starnúci skladateľ napokon napísal Spomienky trnavského skladateľa pod názvom Úsmevy a slzy.
