Garry Kasparov bol šachistom, akí sa rodia raz za storočie. Dvadsať rokov si podržal titul veľmajstra planéty. Až do marca 2005, keď sa rozhodol vymeniť šachovnicu za politiku.
BRATISLAVA. Virtuálny svet kráľovskej hry, ktorého drámy sa odohrávajú na čierno-bielych políčkach, sa stal po odchode geniálneho veľmajstra nudnejší a prázdnejší. Získal niečo reálny svet?
Čosi v tomto smere naznačuje nová kniha Garryho Kasparova s ambicióznym titulom Jak život napodobuje šachy (Argo a Dokořán, Praha 2008). „Toto je kniha o sebapoznaní a životných skúškach, o tom, ako sa naučiť vytýčiť si dôležité ciele a prijímať zodpovedné rozhodnutia,“ o tom, „čo a ako v tomto svete funguje“, napísal autor.
Napísať knihu
Kasparov, preslávený nenapodobiteľným šachovým štýlom, nikdy nemal malé ciele. Tentoraz zaútočil na netradičný literárny žáner: nie je to ani autobiografia, ani opis toho, ako sa zdokonaľovať v používaní mozgu a šachovej stratégie. Je v nej od všetkého kúštik, akoby autor predpokladal, že každý si nájde to svoje. A že život je skutočne niečo na spôsob šachovej bitky, kde sa hrá podľa jednoduchých pravidiel, ktoré možno pri nevyhnutnej dávke talentu zvládnuť učením a tvrdou prácou.
Nepoužiteľné rady
Rady do života a o živote, ktoré Garry dáva, sú občas geniálne a občas banálne, no spája ich jedno: sú nepoužiteľné. Keď si šachista prehrá veľmajstrovskú partiu, prinesie mu to potešenie a niekomu možno aj ponaučenie.
No znalosť stratégie Microsoftu nikomu neumožní stať sa Billom Gatesom a preštudovanie koncepcie Volkswagenu neprispeje k tomu, aby sme lepšie riadili našu škodovku. Rovnako tak ani ovládanie stratégie generálov minulosti nepomôže nikomu vyhrať súčasnú vojnu a znalosť Edisonových patentov z nikoho neurobí vynálezcu.
Keď si odmyslíme marketingové rady typu „robte to ako ja“ a necháme sa viesť iba výnimočným životným príbehom, ponúka kniha na mnohých miestach neprekonateľný zážitok.
