Ilulissat 27. mája (TASR) - Minuloročné umiestnenie ruskej vlajky na podmorskom dne na mieste Severného pólu nebolo zamýšľané ako signál ruského nároku na Arktídu. Uviedol to dnes ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Ruská vedecká expedícia pred rokom pomocou miniponorky zanechala na póle titánovú verziu štátnej vlajky. Tento krok oživil spor o územie, ktoré môže obsahovať obrovské zásoby ropy a plynu.
"Malo by to byť v zásade vnímané rovnakým spôsobom, ako bola v minulosti umiestnená americká vlajka na Mesiaci," povedal Lavrov novinárom. Narážal pritom na amerických astronautov Neila Armstronga a Buzza Aldrina, ktorí v roku 1969 pristáli na Mesiaci ako prví ľudia, pričom tu vztýčili zástavu Spojených štátov.
Minister Lavrov konštatoval, že ruská vlajka na Severnom póle nebola politickou akciou.
"Nie je žiadny nárok na žiadne územie, ani nemôže byť, pretože existuje morská konvencia o morskom práve, sú mechanizmy vytvorené na realizáciu tejto konvencie vrátane, čo sa týka kontinentálneho šelfu," povedal.
Za účasti Lavrova sa dnes v grónskom Ilulissate začala dvojdňová konferencia, na ktorej rokujú aj zástupcovia Dánska, Nórska, Kanady, a USA. Podujatie by malo najmä zmierniť teritoriálny spor spomínanej pätice štátov o nárok na priľahlú časť Severného pólu.
Rusko vyslovilo nárok na celý morský šelf už v roku 2002 a požiadalo OSN o potvrdenie svojich práv. Dánsko chce dokázať, že pahorkatiny v Severnom ľadovom oceáne sú pokračovaním Grónska, ktoré mu patrí. Kanada sa rozhodla na území vybudovať prístav a vojenskú výcvikovú základňu. Nórsko a USA majú na obrovský región taktiež nárok.
Výbor OSN by mal o kontrole Arktídy rozhodnúť do roku 2020, informovala agentúra Associated Press.
