Praha/Brno 27. mája (TASR) Základný kameň budúceho pomníka dvojici československých výsadkárov, Jozefovi Gabčíkovi a Janovi Kubišovi, položili dnes v pražskej štvrti Kobylisy.
Od atentátu na ríšskeho protektora Čiech a Moravy, SS-Obergruppenführera Reinharda Heydricha, dnes uplynulo presne 66 rokov. Heydrich zomrel po atentáte na otravu krvi 4. júna 1942.
Na mieste atentátu vyše šesť desaťročí čin parašutistov nepripomínalo desiatky rokov nič. Provizórna ceduľa sa tam objavila až nedávno.
Atentát na Heydricha, ktorý zorganizoval československý londýnsky odboj a britská armáda, neprebiehal podľa plánov atentátnikov. A to napriek tomu, že atentátnici sa do Česka dostali už v decembri 1941 a na prípravu mali dosť času.
Útok na symbol nemeckého nacizmu, ktorý sa netajil svojím plánom na vysídlenie českého národa, chceli Gabčík s Kubišom spáchať v protektorovom zámočku v Panenských Břežanoch pri Prahe. V dôsledku sprísnenia bezpečnostných opatrení v okolí vily sa však rozhodli pre útok na auto Heydricha v prudkej zákrute na rohu vtedajšej Kirchmayerovej triedy a ulice V Holešovičkách.
Problém však nastal, keď Gabčíkovi v blízkosti Heydricha zlyhal samopal. Situáciu zachraňoval Kubiš, ktorý na auto hodil ručný granát. Zranenie protektora jedinou črepinou, ktorá prešla sedadlom, nebolo smrteľné. Smrteľná bola infekcia, ktorú sa nepodarilo zvládnuť. Antibiotikum penicilín, ktoré by bolo Heydricha zachránilo, vtedy používali iba Američania.
Notoricky známe je to, že dvojica atentátnikov, spolu s ďalšími sprisahancami, sa ukryla v pravoslávnom kostole v Resslovej ulici v Prahe, kde ju po troch týždňoch - kvôli zrade Karla Čurdu - vypátralo nemecké gestapo. Po pokusoch vypudiť atentátnikov z krypty pod kostolom vodou a nerovnom boji s presilou bol Kubiš smrteľne zranený granátom a Gabčík spáchal samovraždu.
V súvislosti so 66. výročím atentátu na Heydricha český denník Mladá fronta dnes priniesol celkom nové podrobnosti, ktoré boli zaznamenané v doteraz nepublikovanej správe šéfa vyšetrovacej komisie SS Hauptsturmführera Heinza Pannwitza, napísanej pravdepodobne pre samotného vodcu nacistickej ríše Adolfa Hitlera. Správu objavil austrálsky novinár Stanislav Berton v archíve v New Yorku v USA, kam sa po vojne dostal pražský archív.
Zo správy, ktorá sa dostala do rúk českého bádateľa Jaroslava Čvančaru vyplýva, že v momente zlyhania samopalu stál Jozef Gabčík od Heydricha vo vzdialenosti iba jeden a pol metra a díval sa mu priamo do očí.
Atentát nemusel dopadnúť pre Heydricha tragicky, keby na výkrik svojho vodiča "Pozor, atentátnici!" nezareagoval pokynom "Okamžite zastaviť!"
Trojica sa pri atentáte nevidela po prvý raz. Zvláštna vyšetrovacia komisia vedená Heinzom Pannwitzom zistila, že Heydrich budúcich atentátnikov dokonca niekoľkokrát pozdravil. Gabčík a Kubiš dlhodobo mapovali trasu do Panenských Břežian a keď ich Heydrichovo auto míňalo opakovane protektora, zdravili "hlbokou poklonou českého devótneho štýlu, na čo im SS-Obergruppenführer priateľsky ďakoval".
Celkom nové sú aj informácie o tom, ako prebiehal útek atentátnikov z miesta činu. Oboch totiž svedkovia atentátu, spolu s Heydrichovým vodičom, začali prenasledovať. Akási žena hodila Kubišovi, ktorý nasadal na svoj bicykel, pod nohy dokonca kanvicu. Kubiša český policajt dostihol, ale keď na neho Kubiš vykríkol "Uhni dedo, lebo ťa strelím, a okolo hlavy vypálil varovný výstrel, policajt atentátnika pustil.
Po atentáte sa český národ dočkal tvrdých represií, došlo aj na vypálenie dvoch dedín - Lidíc a Ležákov. Pannwitzova správa ale prekvapivo popisuje Čechov vlastne ako protinacistických hrdinov. Ako v správe skonštatoval, počas krutých výsluchov sa "ukázala veľká tvrdosť a fanatickosť Čechov, ktorí parašutistom pomáhali. K spolupráci ich nedohnala ani hrozba popravy. Pred záchranou života radšej uprednostnili smrť. A vynikali v tom najmä ženy."
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) bar
