BRUSEL 27. mája (SITA/AFP) - Poslanci európskeho parlamentu možno prehodnotia svoj prístup k biopalivám. Rastúce ceny potravín a pochybnosti o úlohe biopalív pri znižovaní emisií skleníkových plynov, ktoré sa podľa viacerých vedcov podieľajú na otepľovaní globálnej klímy, možno spôsobia, že europoslanci zmenia v tejto otázke názor.
Minulý rok 27 členských štátov EÚ presadilo plán, na základe ktorého by mali do roku 2020 Európania tankovať benzín a naftu, ktoré by mali obsahovať desatinový podiel biopalív. Je to súčasť širšieho a dlhodobejšieho cieľa únie zvýšiť podiel biopalív v pohonných hmotách zo súčasných 8,5 až na 20 percent. Európska komisia, výkonný orgán EÚ, tvrdí, že splnenie tohto záväzku by pomohlo ušetriť takmer miliardu ton emisií oxidu uhličitého (CO2) a prispelo by k splneniu cieľu znížiť celkové skleníkové emisie o 20 percent v porovnaní s hodnotami z roku 1990.
Teraz však niektorí europoslanci tvrdia, že aj 10-percentný cieľ je príliš ambiciózny. Podľa nich by to totiž neviedlo k požadovanej redukcii emisií, ktoré sa podieľajú na globálnom otepľovaní. "Záväzok by mal byť prehodnotený v súvislosti s nejasnosťami okolo používania biopalív v praxi, ich podiele na rastúcich cenách potravín a ďalších aspektoch. Okolo 7-8 percent by mohlo byť realistickejších," povedal v utorok Anders Wijkman, kresťanský demokrat zo Švédska a jeden z poslancov poverený "zlepšením" pôvodného návrhu. Wijkman, člen Švédskeho kráľovského lesníctva a Poľnohospodárskej akadémie vyhlásil, že si prečítal viac ako 25 vedeckých štúdií na túto tému, predtým, ako prišiel k terajšiemu záveru.
Ochranári, ktorí kedysi biopalivá obhajovali, teraz tvrdia, že ich produkcia podporuje vyklčovanie lesov. Pestovanie poľnohospodárskych plodín ako repka olejná, kukurica, sója alebo cukrová trstina pre technické účely je jedným z faktorov, ktorý údajne prispel k minuloročným prudko rastúcim cenám potravín. Kritici tiež tvrdia, že biopalivá ohrozujú biodiverzitu a vodné zdroje a globálne otepľovanie môžu naopak urýchliť - predovšetkým pre vytínanie dažďových pralesov a ničenia ďalších ekosystémov, ktoré sú schopné absorbovať oxid uhličitý.
Medzi kritikov biopalív sa zaradil aj labouristický britský premiér Gordon Brown, ktorý označil ich používanie za "politické a nevedecké".