Záhreb 25. mája (TASR) - Viac ako 10.000 ľudí sa v sobotu zúčastnilo na oslavách 106. výročia narodenia niekdajšieho juhoslovanského prezidenta Josipa Broza Tita v jeho rodisku, chorvátskom Kumrovci.
Na muža, ktorý bol svojho času významnou postavou odboja proti nemeckým a talianskym okupantom v balkánskej krajine a stál pri zrode Demokratickej federatívnej Juhoslávie (1945), neskôr Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia (1963), spomína verejnosť nielen v jeho vlasti ako na dôležitú osobnosť povojnového vývoja na starom kontinente, hlavného predstaviteľa osobitej cesty Juhoslávie a dôležitú postavu hnutia neangažovaných štátov.
Josip Broz Tito patril v roku 1968 k politikom, ktorí pricestovali do bývalého Československa, aby tak dali najavo sympatie s reformným procesom a solidaritu s vtedajším vedením KSČ okolo Alexandra Dubčeka.
Vývoj známy pod označením Pražská jar ukončil augustový vstup vojsk piatich krajín Varšavskej zmluvy na územie bývalej ČSSR. Aj v tejto neľahkej fáze našich novodobých dejín sa Titova Juhoslávia stala pre mnohých občanov Československa záchytným bodom, tranzitnou krajinou pri emigrácii a pre všetkých neoblomným kritikom vojenského zásahu voči suverénnej krajine, ktorý bol v rozpore s princípmi medzinárodného práva.
Josip Broz Tito, vlastným menom Josip Broz, sa v obci Kumrovec narodil 25. mája 1892. Na slávnostnom spomienkovom podujatí tam v sobotu podľa informácií dnešných chorvátskych periodík nechýbali nielen občania z rôznych kútov Chorvátska, ale aj Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Slovinska a Srbska.
Súčasťou programu pod mottom "V mladosti je radosť, v radosti je mladosť" boli nielen slávnostné príhovory, ale aj ľudová veselica, na ktorej nechýbali niekdajšie partizánske piesne.
Doživotný prezident bývalej Juhoslávie maršal Josip Broz Tito zomrel po dlhotrvajúcej chorobe 4. mája 1980 v Ľubľani. Na jeho pohrebe sa zúčastnili celkove desiatky zahraničných hostí vrátane štyroch monarchov a 31 prezidentov. Miesto posledného odpočinku našiel Broz Tito v belehradskom mauzóleu Kuča cveča (Dom kvetov).
