Budapešť 22. mája (TASR) - O reformnom procese v bývalom Československu a jeho potlačení po vstupe vojsk piatich krajín Varšavskej zmluvy na územie bývalej ČSSR sa dnes hovorilo v úvode dvojdňovej konferencie v budapeštianskom Dome teroru.
Niekdajší člen vedenia maďarskej štátostrany, historik János Berecz okrem iného uviedol, že jeho krajina sa nemohla vyhnúť spoluúčasti na vstupe do niekdajšieho Československa, a to kvôli ochrane domácich hospodárskych reforiem, ale aj zabezpečeniu zásobovania krajiny sovietskymi surovinami.
Zdôraznil zároveň, že líder maďarských komunistov János Kádár do poslednej chvíle odkladal myšlienku na akceptovanie vojenského zásahu v Československu a preferoval riešenie cestou rokovaní. Podobne ako iní, uviedol János Berecz, sa Kádár dlho domnieval, že uvoľňovanie v susednej krajine, ktoré sa začalo na jar 1968, môže posilniť paralelne štartujúci nový maďarský hospodársky mechanizmus, hoci v politizovaní Dubčekovho vedenia v Prahe, považovaného za slabé, tušil aj nebezpečenstvá.
Bývalý ruský veľvyslanec v Maďarsku Valerij Musatov označil vo svojom vystúpení vojenskú akciu spred štyroch desaťročí z hľadiska medzinárodného práva za nezákonnú. Poznamenal, že Sovietsky zväz však v danom období neočakával na ňu ostrú reakciu USA, pretože prioritou pre Washington bola nedotknuteľnosť Rumunska a bývalej Juhoslávie. Vtedajší sovietsky ambasádor v USA Anatolij Dobrynin preto ubezpečil americkú stranu, že Moskva nič podobné nemá v plánoch.
Valerij Musatov vyjadril názor, že na konci československého obrodného procesu by bola nasledovala zmena zahraničnopolitickej orientácie a pre Moskvu bolo hlavným cieľom dosiahnuť, aby krajina v srdci Európy zostala súčasťou socialistického tábora. Rečník, ktorý vynikajúco hovorí po maďarsky, v narážke na politiku súčasnej americkej administratívy poznamenal, že v súčasnosti je podiel násilných riešení kríz realizovaných s odvolaním sa na demokraciu veľmi vysoký.
Niekdajší disident a signatár Charty 77, neskôr predseda českej vlády a predseda českého Senátu Petr Pithart, ktorý v súčasnosti zastáva v tejto parlamentnej komore post podpredsedu, označil vo svojom vystúpení Alexandra Dubčeka za dobrého človeka s nepopierateľnými historickými zásluhami, ktorý bol však slabým lídrom a nebol ani reformátorom. Na ilustráciu svojho tvrdenia bývalý člen KSČ uviedol, že v čase, keď stranu viedol Alexander Dubček a jeho stúpenci, sa dostávalo čoraz väčšieho priestoru subjektom nezávislým na vtedy vedúcej sile spoločnosti.
Po porovnaní Pražskej jari 1968 a Nežnej revolúcie 1989 Petr Pithart konštatoval, že priestor pre idey a ilúzie sa v súčasnosti zúžil a prítomnosťou terorizmu, klimatických zmien a najnovšie aj potravinovou krízou sa zväčšili riziká. Žijeme vo väčšom strachu, aj keď nie sme o nič lepší ani horší, poznamenal.
O podujatí pod názvom Rok dimenzií - 1968, ktoré zorganizovala za účasti popredných osobností Nadácia Konrada Adenauera v spolupráci s Inštitútom XX. storočia, informovala agentúra MTI.
Maďarská národná spravodajská agentúra je navyše aj spoluorganizátorom výstavy fotografií, ktorú pripravila vedno s Domom teroru pod názvom Pošliapaná jar - Praha 1968.
