Takmer 20 rokov po páde berlínskeho múra Nemecko stále fascinuje tajná služba komunistickej NDR.
BERLÍN. Portrét Lenina, biely telefón, hokejka z Moskvy a briketa s nápisom - 30 rokov NDR. Tieto vzácne komunistické relikvie zmizli z múzea východonemeckej tajnej polície Stasi.
Podľa polície sa vlamači dostali do budovy cez okno a sliedili po všetkých miestnostiach vrátane kancelárie obávaného šéfa Stasi Ericha Mielkeho. „Zlodeji asi hľadali predmety, ktoré nemajú veľkú materiálnu hodnotu, ale sú zaujímavé pre zberateľov,“ oznámila polícia.
Filmy ako Good Bye, Lennin či Životy tých druhých rozpútali v Nemecku „ostalgiu“. Záujem o minulosť „Ossis“ rastie, vznikajú početné NDR fankluby a Stasi múzeum na Normannenstrasse je plné návštevníkov.
Uvidieť tu môžu upravené dvere trabanta slúžiace na tajné nočné fotografovanie, v krhle či umelých kameňoch zabudované odpočúvacie zariadenie a minifotoaparát v škatuľke od cigariet.
Nešlo o peniaze
Stasi bola kedysi najlepšie vybavenou tajnou službou i najbrutálnejšou policajnou organizáciou na svete. K bežným metódam patrilo mučenie, zastrašovanie či vydieranie.
Aj dnes sa objavujú príbehy o tom, ako agenti lanárili nových spolupracovníkov. „Sedela som v mojom byte s pánmi Müllerom a Schmidtom, ktorí mi povedali: Chceme, aby ste pre nás pracovali,“ spomínala nedávno populárna moderátorka správ Susanne Daubner v talkšou televízie ARD. Odmietla a vzápätí sa rozhodla, že z NDR utečie na Západ.
V čase kolapsu režimu malo východonemecké ministerstvo pre štátnu bezpečnosť (Stasi) až 97tisíc stálych zamestnancov, ktorí pracovali v obrovskom uzavretom areáli vo východoberlínskej štvrti Lichtenberg.
Rozviedka mala aj obrovskú sieť tzv. neoficiálnych informátorov. Podľa posledných zistení ich bolo dokonca viac, ako sa pôvodne odhadovalo. Podľa údajov historika Helmuta Muellera-Enberga pracovalo pre Stasi v čase pádu múra 189tisíc informátorov - na každých 89 občanov pripadal jeden tajný.
Špehovali svojich susedov, kolegov i blízkych priateľov. Väčšina to robila z politického presvedčenia, peniaze nehrali veľkú rolu.
Najväčšie puzzle na svete
Začiatkom roka 1990 vbehol dav demonštrantov do sídla Stasi. Cieľom bolo zabrániť ďalšiemu skartovaniu tajných materiálov.
Zamestnanci rozviedky už stihli zničiť milióny dokumentov, stroj sa však pokazil a veľa dokumentov trhali len rukami. Práve tieto útržky teraz dáva dokopy špeciálny tím v Norimbergu. Celkovo sa zachovalo až pätnásťtisíc vriec z roztrhanými papiermi.
Ide o mravčiu prácu, ktorú zamestanci prirovnávajú k puzzle. Zatiaľ prekontrolovali len 400 vriec a zrekonštruovali 900tisíc strán. Programátori však vymysleli špeciálny počítačový systém, ktorý má rekonštruovanie dokumentov urýchliť. Po zoskenovaní atomaticky spája útržky papiera, ktoré patria k sebe.
Niektoré obnovené materiály už pomohli k odhaleniu tajných spoluprácovníkov Stasi - napríklad teológa Heinricha Finka, ktorý špehoval v kostole i svojich študentov na Humboldtovej univerzite. Po páde režimu sa Fink stal šéfom univerzity a zvolili ho aj do parlamentu. Minulosť ho však dobehla.
Fakty o Stasi
Počas celej existencie mala Stasi 620tisíc spolupracovníkov vo východnom i západnom Nemecku.
Zameriavala sa aj na tínedžerov a zlákala 1300 šestnásť a sedemnásťročných študentov.
Každá šiesta „neoficiálna spolupracovníčka“ bola žena.
Každý tretí bol v dôchodkovom veku.
Stasi mala spolupracovníkov aj v cirkvi - ich počet sa odhaduje na 600 až 800.
Autor: Berlín
