Sarajevo/Belehrad 20. mája (TASR) - Ruská federácia sa vyslovila za čo možno najrýchlejšie uzavretie kancelárie vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine (OHR), ktorým je slovenský diplomat Miroslav Lajčák.
Podľa slov ruského veľvyslanca pri Organizácii Spojených národov Vitalija Čurkina, ktoré citujú dnes médiá, "Rusko požaduje prenos kompetencií medzinárodného spoločenstva na bosnianske inštitúcie, pretože sa domnieva, že základné úlohy vyplývajúce z daytonskej mierovej dohody sú splnené".
Podľa mediálnych informácií ruský diplomat na zasadaní Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku poukázal na to, že mandát súčasného splnomocnenca pre Bosnu a Hercegovinu vyprší 30. júna.
Argumenty pre uzavretie OHR vidí Rusko aj v blížiacom sa signovaní Stabilizačnej a asociačnej dohody (SAA) s Európskou úniou, ohlásenom na 16. júna.
Pôvodne sa s uzavretím OHR rátalo v polovici roka 2007, avšak problémy okolo nevyhnutných reformných procesov si vyžiadali odloženie tohto kroku.
Bosniansky parlament pred niekoľkými týždňami prijal dlhoočakávané zákony v súvislosti s policajnou reformou v tejto balkánskej krajine. Opätovné rokovania o reforme ústavy - už dlhý čas aktuálnej - sa však stále nezačali, pripomína rakúska tlačová agentúra APA.
Miroslav Lajčák v pondelok označil v New Yorku situácia v Bosne a Hercegovine za viditeľne lepšiu a konštatoval, že krajina sa dostáva do reálnej fázy európskej integrácie.
V pravidelnej polročnej hodnotiacej správe slovenský diplomat informoval členov Bezpečnostnej rady OSN, že reálny dopad vyhlásenia nezávislosti Kosova na Bosnu a Hercegovinu bol minimálny, aj napriek snahe jednej entity zneužiť vzniknutú situáciu.
V apríli sa podarilo sprostredkovať dohody o reforme polície, čím krajina splnila kľúčovú podmienkou pre podpis SAA. Práve túto dohodu, ktorú slávnostne podpíšu 16. júna v Luxemburgu, Lajčák označil za krok obrovského významu, pričom veľa bude závisieť od toho, ako sa tejto príležitosti chopia domáce inštitúcie a politickí lídri troch etník - bosnianskych Moslimov, Srbov a Chorvátov.
Lajčák, ktorý je zároveň zvláštnym vyslancom EÚ pre Bosnu a Hercegovinu, k tomu uviedol: "Viem zo skúsenosti mojej vlastnej krajiny, že výzvy spojené s členstvom v EÚ by sa nemali podceňovať. Znamená to pozerať sa do budúcnosti, bosnianski lídri sa však príliš často pozerajú do minulosti."
Integračná agenda je podľa slovenského diplomata jediný pozitívny vplyv, ktorým sa dá pôsobiť na bosniansku politickú elitu, aby prekonala hlboké rozdiely, dosiahla konsenzus a zabezpečila napredovanie krajiny. Európska agenda má však podľa jeho slov silného konkurenta v pretrvávajúcej nacionalistickej rétorike, ktorá zabezpečuje voličské hlasy a je úspešným nástrojom na zabezpečovanie moci v jednotlivých častiach Bosny a Hercegoviny.
Lajčák v BR OSN uviedol však aj príklady dobrej vôle a pragmatického prístupu bosnianskych politikov, keď sa im podarilo vyriešiť citlivé otázky, napríklad volebné právo pre predvojnových obyvateľov Srebrenice.
Takéto príklady politickej vyspelosti budú podľa neho potrebné najmä v období po októbrových komunálnych voľbách, keď príde na program dňa ústavná reforma a plnenie zostávajúcich podmienok na zmenu medzinárodnej prítomnosti v Bosne a Hercegovine - vrátane transformácie Úradu vysokého predstaviteľa na Úrad zvláštneho vyslanca EÚ.
