BRATISLAVA 19. mája (SITA) - Gruzínci budú v stredu voliť novú vládu v predčasných parlamentných voľbách zvolaných po násilných novembrových nepokojoch. Analytici a diplomati upozorňujú, že hlasovanie bude musieť byť slobodné a spravodlivé, ak chce Gruzínsko získať podporu Západu v jeho eskalujúcom spore s Ruskom o separatistické provincie Abcházsko a Južné Osetsko. Gruzínsko sa tešilo značnej západnej podpore potom, čo ružová revolúcia v roku 2004 vyniesla do kresla prezidenta Michaila Saakašviliho, ktorého na tento post opäť zvolili v januári. V týchto voľbách však musí jednoznačne potvrdiť svoje demokratické smerovanie. Násilné potlačenie novembrových opozičných protestov a zatvorenie kritickej TV stanice totiž spochybnili ozajstnú demokratizáciu gruzínskej spoločnosti.
"Nepovažujem za seriózne hovoriť o hrozbe volebných podvodov v dnešnom Gruzínsku. Musíme celému svetu ukázať, že sme demokratická krajina," vyhlásil bývalý minister zahraničia David Bakradze zo Saakašviliho vládnej strany Zjednotené národné hnutie. Zjednotená opozičná rada pozostávajúca z deviatich opozičných strán je presvedčená, že voľby budú sfalšované. "Saakašvili nemá v úmysle uskutočniť demokratické voľby. Vláda na voľby využíva všetku svoju moc a národný rozpočet," povedala bývalá ministerka zahraničia Salome Zurabišviliová, ktorá je vedúcou kandidátkou opozičnej rady. Pohrozila, že v prípade podvodov opozícia zvolá svojich prívržencov do ulíc. Zahraniční pozorovatelia konštatovali, že januárové prezidentské voľby splnili medzinárodné štandardy, no neboli úplne bez chýb. Opozícia tvrdí, že boli sfalšované.
Väčšina nezávislých pozorovateľov očakáva, že Zjednotené národné hnutie si po voľbách zachová väčšinu v 150-člennom parlamente. Opozícia podľa analytikov zatiaľ nepresvedčila voličov, že dokáže ponúknuť skutočnú alternatívu. "Kampaň opozičných strán sa zakladá na kritike vlády, no nie na predkladaní politických konceptov," konštatoval analytik Ramaz Sakvarelidze. Podľa prieskumu by Saakašviliho Zjednotené národné hnutie získalo 44 percent hlasov. Na druhom mieste by mala skončiť Zjednotená opozičná rada s 12 percentami, na treťom so ziskom 11 percent novovytvorené Kresťanskodemokratické hnutie. Do parlamentu by sa mala ešte dostať so siedmimi percentami aj Strana práce.
Aj so 44 percentami by si vládna strana mohla udržať dvojtretinovú väčšinu v parlamente. Je to vďaka novému volebnému zákonu, ktorý rozdelil parlament na dve časti. Jedna časť sa volí pomerným volebným systémom a druhá väčšinovým, podľa ktorého kreslá poslanca získajú tí kandidáti, ktorí dostanú väčšinu hlasov v jednotlivých okresoch. Okrem Tbilisi má však vláda podporu vo väčšine okresov.
