Budapešť 16. mája (TASR) V Maďarsku žije podľa odhadov asi 110.000 ľudí slovenského pôvodu. Tamojšiu slovenskú menšinu trápi silnejúca asimilácia, povedal v Budapešti pre TASR zástupca riaditeľa slovenského gymnázia v Békešskej Čabe Michal Lásik, ktorý je súčasne aj predsedom Čabianskej organizácie Slovákov.
"Slováci na Dolnej zemi sa stretávajú s mnohými ťažkosťami. Je mnoho vecí, ktoré nás trápia. Jedným takýmto problémom je silnejúca asimilácia. Vidíme to na počtoch tých ľudí, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti, a vidíme to najmä aj v tom, že do škôl, ktoré sú v menších osadách, slovenské deti chodia už menej," uviedol Lásik.
Pracovných príležitostí, čo sa týka väčších miest, ako Békešská Čaba, je podľa jeho slov málo a na dedinách je situácia priam katastrofálna. "Sú osady, dediny, kde je až 30-percentná nezamestnanosť, a to je tiež jeden z veľkých problémov našich Slovákov na Dolnej zemi," konštatoval.
V súčasnosti sa naskytajú pracovné možnosti v neďalekom Rumunsku, napríklad v Nadlaku. Obyvatelia niektorých prihraničných obcí už chodia pracovať do Rumunska. "Pokiaľ ide o Slovensko, žiaľbohu, tí naši predkovia sa zatárali veľmi ďaleko od svojej materskej krajiny. Ťažkosti sú aj v tom, že so Slovenskom sa nevieme zapájať do projektov cezhraničnej spolupráce euroregiónov, takže to je tiež také negatívum," poznamenal predstaviteľ dolnozemských Slovákov.
Na Dolnej zemi žije takmer 5000 zo 17-tisícovej komunity občanov Maďarska, hlásiacich sa pri sčítaní obyvateľstva k slovenskej národnosti. Ako však Lásik zdôraznil, počet osôb slovenského pôvodu, žijúcich v Maďarsku, je vyšší: odhadujú ho až na 110.000.
Pilíšsky región je symbolom Slovákov, ktorí sa pri sťahovaní na "dolniaky" v Pilíši zastavili, lebo im to trošku pripomínalo Tatry, povedal pre TASR člen Slovenskej samosprávy v Mlynkoch a redaktor internetového denníka Slovákov v Maďarsku luno.hu Imrich Fuhl.
Mlynky sú jediná obec v Maďarsku, kde sa viac ako polovica hlási k slovenskej národnosti. Nachádza sa asi 30 km severozápadne od Budapešti, pod 757 metrov vysokou horou Pilíš (po slovensky Pleš).
"Okrem toho, že Pilíš má symbolickú hodnotu či silu, každodenné starosti sú o tom, že tu počas 20. storočia vypadlo viac generácií, ktoré už slovenskú školu zďaleka, ani zblízka, ani nijak nevideli. Teda tu možno naposledy výučba slovenčiny tak, ako by to malo byť bežné až dodnes, prebiehala v 19. storočí," konštatoval Fuhl.
To, že týždenne niekoľko hodín napríklad ako teraz štyri hodiny - sa vyučuje po slovensky, to podľa neho nestačí už na to, aby sa slovenská národnosť dlhodobo udržala.
"Neprajem to nikomu, ani Maďarom na Slovensku, aby museli žiť povedzme sto rokov tak, že by mali týždenne trebárs štyri hodiny maďarčiny," dodal.
Problémom je teda školský systém. "Strašne ťažko sa už teraz obráti koleso dejín, je ťažké povedať si, preskočme 20. storočie a vráťme sa k tomu, čo bolo v 19. storočí, teda že by sme tu zaviedli jednojazyčný školský systém," poznamenal.
Miera nezamestnanosti na severozápade Maďarska trápi obyvateľstvo a teda aj tamojších Slovákov menej ako na juhu krajiny. Mladá mamička na stretnutí Slovenskej samosprávy v Mlynkoch so svojimi voličmi na margo argumentov, prečo je potrebné učiť deti po slovensky, podľa Fuhla povedala, že argument je jednoznačný - pomaly možno hľadať prácu už aj na Slovensku.
"V poslednom čase sa o tom aj v tlači strašne veľa hovorí, že Slovensko prosperuje oveľa lepšie ako Maďarsko, že tam bude euro, kým v Maďarsku nevieme kedy bude, takže máme byť na čo hrdí. Toto nám tu desaťročia chýbalo, aby sme cítili za sebou silný materský štát národ. Toto sme vždy závideli tunajším Nemcom, že je im ľahko, keď môžu za sebou cítiť silný, prosperujúci štát," dodal Fuhl.
Ako povedal na margo aktuálnej kauzy Slovenského domu v Mlynkoch, doteraz sa hovorilo o tom, že slovenská vláda a maďarská vláda chcú pomôcť pilíšskym Slovákom a Mlynčanom, ale nehovorilo sa o tom, že by to malo byť v prospech Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS).
"Ja s tým zásadne nesúhlasím, aby majiteľom nového strediska pilíšskych Slovákov bol niekto iný ako samotní pilíšski Slováci," povedal Fuhl. Súčasne kritizoval aj skutočnosť, že štátny tajomník úradu vlády Ferenc Gémesi rokuje o otázke Slovenského domu s predstaviteľmi obecnej samosprávy, ktorí vlastne konflikt zapríčinili svojím rozhodnutím o obmedzení využívania priestorov domu organizáciami tamojších Slovákov.
"Už poznáme stanovisko maďarskej vlády, vieme o tom, že si riešenie predstavujú iba prostredníctvom CSS, ale nepoznáme ešte oficiálne stanovisko slovenskej strany. Teda či je ochotná slovenská vláda financovať takýto projekt alebo pridať sa polovičným podielom, ktorý spomínal premiér Robert Fico v tom prípade, ak to nedostanú do vlastníctva samotní pilíšski Slováci," informoval o aktuálnom vývoji. Podľa jeho slov si to treba vyjasniť medzi dvoma vládami, a na to by bolo najlepšie zasadnutie zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre menšiny.
CSS je ochotná zapojiť sa do riešenia kauzy Slovenského domu v Mlynkoch aj tým spôsobom, že v prípade výstavby novej budovy je ochotná prevziať a prevádzkovať novovzniknutý majetok. Povedal to pre TASR v stredu 14. mája v Budapešti predseda CSS Ján Fuzik po zasadnutí Valného zhromaždenia CSS s tým, že CSS už deklarovala podporu snahám Slovákov, či už samosprávy, alebo občianskych organizácií v Mlynkoch.
"Nazdávali sme sa, že sa podarí nájsť nejaké racionálne riešenie na spoločné využívanie toho domu," povedal predseda a dodal, že v utorok sa zúčastnili so štátnym tajomníkom Ferencom Gémesim na zasadnutí obecného zastupiteľského zboru v Mlynkoch. "Predstavy úradu vlády, ktorý pripravuje takéto riešenie, sú zatiaľ také, že majiteľom tejto nehnuteľnosti by sa stala CSS. V tomto vidia dlhodobejšie garancie a zabezpečilo by sa bezpečné fungovanie pre regionálne a miestne slovenské organizácie," povedal predseda CSS.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach) sla bar