Slovensko sa stáva ďalším z radu európskych vysunutých pracovísk kinematografie USA.
Kým však v Prahe nakrúcajú filmy hviezdy typu Brucea Willisa či Wesleyho Snipesa, našej krajinke sa ujdú len „omrvinky“ – Donald Sutherland či David Swimmer.
Pred niekoľkými týždňami tu začal americký režisér Jon Arnet nakrúcať štvordielny film Uprising, ak by ste však chceli hercov stretnúť na potulkách v Bratislave, budete hľadať márne. Nie sú typmi búrlivákov, a tak väčšinu času trávia na nakrúcaní alebo v hoteli Forum, kde sú ubytovaní.
Pred niekoľkými dňami si nechali do nočného baru, ktorý je momentálne zatvorený, doniesť aj veľký pingpongový stôl, členovia štábu využívajú výhody hotelového bazéna, spojeného so saunou, posilňovňou a soláriom.
Donald Sutherland
alergický na dym
K hercom sa nemajú možnosť priblížiť ani zástupcovia početného komparzu, ktorý film sprevádza. Sú neustále obklopení početnou suitou ochrankárov a členov filmového štábu – produkčnými a osobnými asistentmi. Na oddych majú vo vyčlenenej časti improvizovaného židovského gheta, ktoré vyrástlo na nábreží bratislavského Dunaja, vlastné prívesy, kde je vstup prísne zakázaný.
V každom prívese je posteľ, televízor a nevyhnutné elektrické spotrebiče.
Donald Sutherland si dal dokonca podmienku, že v areáli nakrúcania sa nesmie na voľnom priestranstve fajčiť – je alergický na cigaretový dym.
Komparzisti a iní fajčiari majú preto vyčlenené miesta za rohmi budov, kde si môžu počas dlhého čakania na svoju „životnú úlohu“ v podobe nástupu na nákladné vozidlo či prechode cez improvizovanú ulicu zapáliť.
Ako vlastne práca komparzistu v americkom filme vyzerá?
Deti zarobia na rodičov
Začína sa o piatej hodine ráno.
Stovka vyziabnutých ľudí smeruje k budove Presscentra vyzdvihnúť si kostýmy nacistických vojakov a židovských obyvateľov Varšavy. Kto príde medzi prvými, dostane skôr raňajky v podobe obloženej žemle a kávu.
Tá je k dispozícii celý deň, zadarmo, podobne ako čaj. Potom autobusy odvážajú ľudí do priestorov Istrochemu, kde sa nakrúca nastupovanie Židov do nákladného vlaku.
Pomaly prichádzajú aj členovia štábu, ktorí naopak vystupujú z vozidiel značky Mercedes a už všetci, svorne, čakajú na východ slnka.
Ranná zima je nepríjemná najmä pre malé deti. Je ich približne sto. Aj tie sú oblečené striedmo – dej scény sa totiž odohráva v lete. Kabáty a vetrovky majú len počas prestávok, čo vzbudzuje ľútosť najmä u starších komparzistiek.
„Chúďatká malé, ako sa len trasú,“ ľútostivo poznamenáva staršia babička, sediaca na rekvizitnom kufri. Rodičia však zostávajú pokojní, vedia, že deti si za pár dní nakrúcania zarobia viac ako oni za celý mesiac.
Pritom nejde o deti z chudobných, alebo zo zanedbaných rodín. Zrejme navštevujú školy s cudzím vyučovacím jazykom, pretože aj päťročné dievčatá plynule komunikujú v angličtine.
Arnet ako Spielberg
Komparzisti tínedžerského a vysokoškolského veku nachádzajú zábavu v takzvanom „zašívaní“. Sediac vo vagónoch pofajčievajú, hrajú karty alebo sa iba zhovárajú.
Ostatní sú unavení neustále sa opakujúcim nastupovaním a vystupovaním do vlaku a z neho – a tak aspoň nadávajú na režiséra Jona Arneta.
Ten je u nás známy filmom „Smažené zelené paradajky“, až nápadne sa podobá na režisérskeho mága Stevena Spielberga. Jednu scénu nakrúca niekoľkokrát z dôvodu, že využíva viacero filmárskych variantov a uhlov pohľadu.
Neochvejne vydáva pokyny veľkému počtu asistentov, ktorí naháňajú a usmerňujú asi sedemsto komparzistov.
Vďaka skvelej organizácii menia ich usporiadanie v priebehu minúty.
Štáb je takisto medzinárodný – okrem angličtiny a slovenčiny tu počuť taliančinu, maďarčinu či chorvátčinu.
Ufrfľaní Slováci
Vytúžený obed prichádza okolo druhej hodiny poobede a býva dobrý – pochvaľujú si ho dokonca aj ufrfľaní dôchodcovia. K polievke a hlavnému jedlu dostávajú keks a jablko, deti aj porciu pudingu. Všetko je pochopiteľne servírované na plastových podnosoch, je sa plastovými príbormi.
Čas, keď je na oblohe slnko, však filmárov neúprosne tlačí, a tak ľudia, ktorí dostávajú jedlo ako poslední, utekajú so zvyškami v rukách na nástupištia, kde sa scény z dopoludnia opakujú.
„Dokedy tu dnes budeme,“ znie najčastejšia otázka premrznutých ľudí bez kabátov.
Posledná klapka padá s definitívnym západom posledných slnečných lúčov. Odovzdávajú sa kostýmy a komparzisti dostávajú to, na čo celý deň „makali“ – výplatu. Tá je 800 korún za filmovací deň od piatej rána do šiestej večer, za každú ďalšiu hodinu sa dopláca deväťdesiat korún.
Známejší slovenskí herci dostávajú za jeden deň nakrúcania tisíc dolárov.
Rozpočet asi
20 miliónov dolárov
Nakrúcanie štvordielneho televízneho filmu Uprising začalo 23. marca a má trvať sedemdesiat jeden dní.
Jeho ústrednou témou je židovské povstanie vo Varšavskom ghete v roku 1943.
„Je to film o odpore,“ hovorí režisér Jon Arnet v rozhovore pre americkú televíziu. Jeho rozpočet by mal byť okolo 20 miliónov dolárov, kulisy, postavené na nábreží Dunaja stáli vraj šestnásť miliónov korún.
MICHAL KOMADA
