Pre podnikateľa Jozefa Majského sú zbrane záľubou. Zoznámil ho s nimi jeho otec – bol poľovníkom.
Majský strieľal už v štrnástich rokoch, z brokovnice.
Teraz kupuje najmä poľovnícke zbrane: „Mám ich už toľko, že by som mohol odraziť aj prvý maďarský útok.“
Od deväťdesiateho roku vlastní aj takzvané „deviny“: „Nie sú to bežné zbrane, ale raritné. Gravírované a mimoriadne funkčné.“
Zatiaľ sa necíti byť v žiadnom ohrození, ale, ako tvrdí: „Človek nikdy nevie, psychopatov sa pohybuje po svete dosť.“
Zbraň nenosí stále, jeho ochranka to však má povinné.
Trénovať chodí do vlastného poľovníckeho revíru: „Keď som tam cez víkend, strieľam kedykoľvek. Mám vlastnú strelnicu.“
Situáciu, keď bol nútený zbraň použiť, nezažil: „Najkrajší pocit je, keď ju môžem mať vo ‘fioku‘, a keď ho otvorím, vidím doslova umelecké dielo.“
Zbraňe vlastnia aj ostatní členovia Majského rodiny, vrátane manželky, poslankyňe parlamentu za SOP Diany Dubovskej.
Tá je držiteľkou odľahčeného Glocku, zbrane, ktorá stojí okolo štyristo dolárov. „Diana je absolútne perfektná strelkyňa.“
Majského rozčuľuje to, ako sa ostatní ľudia na vlastníkov zbrane pozerajú: „Spoločnosť to chápe zle. Ja mám zbraň kvôli ochrane majetku.“
Za veľmi benevolentné považuje aj predpisy, podľa korých možno zbraň získať. Prijal by napríklad zákon o dani zo zbrane: „Keby mal každý platiť za svoju zbraň napríklad päťtisíc mesačne, už by si to rozmyslel.“
