.jpg)
„Viem, že ma to politicky zničí, ale pochádzam z Bratislavy.“
Takto začal rozprávanie o sebe generálny sekretár SDKÚ, poslanec parlamentu Ivan Šimko. Vzápätí s úsmevom dodal, že na Bratislavčanov sa ľudia dodnes pozerajú všelijak.
Pôvodne chcel študovať históriu, za komunizmu to však nebolo reálne – na Filozofickú fakultu prijímali len vybraných poslucháčov.
Napokon skončil ekonómiu a neskôr, popri zamestnaní, právo.
Kamaráti na ŠtB,
on v kostole
Politika ho zaujímala vždy – jeho otec viedol krúžky kresťanskej mládeže.
Tam sa zoznámil so svojou manželkou, na besede s poľským intelektuálom zase s Jánom Čarnogurským.
Nemyslí si, že bol komunistickým režimom perzekuovaný: „Vyštudoval som dve vysoké školy, bol som členom spevokolu v kostole, kde som bol na očiach. Niektorých mojich priateľov si bezpečnosť dala predviesť a pýtali sa ich na mňa, ale ja som tam nikdy nebol. V porovnaní s ľuďmi, ktorí boli vo väzení alebo zomreli, sa netrúfam považovať za prenasledovaného.“
Pre miestny spevokol skladal aj texty: „Keď ma politika prestane zaujímať a na Slovensku bude dobre, tak sa možno vrátim k textárčine.“
Je známy tým, že rád a často píše do novín. „Aj veľa čítam. Každý deň, aj keď prídem domov o polnoci.“
Takisto veľmi rád spieva – nedávno spievali u kamaráta Milana Gaľu do noci.
Obrovský význam má preňho rodinné zázemie, avšak: „Politika ľudí z rodín berie. Hoci, zrejme je to tak v každom zamestnaní, ak chce človek robiť niečo poriadne.“
Jeho štyri deti jeho politickú dráhu sledujú, do politiky sa však nechystajú. „Skôr majú bližšie k právu.“
Funkciu?
Ak, tak so šoférom
O tom, či sa stane budúcim predsedom SDKÚ, nechce ani počuť.
„Dzurinda je schopný a voliči ho prijímajú.“
V slovenskej politike mu prekáža populizmus, moc peňazí a nedodržiavanie zákonov.
„Vo federálnom parlamente bolo evidentné, že mnohí sa na svoje vystúpenie pripravovali, zaujímavé boli aj vystúpenia ľudí s inými politickými názormi. Teraz už neexistuje motivácia na starostlivejší prejav – aj tak to nikto neocení a nikoho nepresvedčím.“
Čo sa týka majetku, je spokojný: „Nemôžem sa porovnávať s ľuďmi, o ktorých sa hovorí, že sú bohatí, ale čo potrebujem, mám. Necítim, že mi niečo zásadné chýba. Hoci vždy existuje vec, na ktorú buď sporím, alebo na ňu nemám peniaze.“
Po parlamentných voľbách v roku 1998, keď sa nedostal do vlády ani do vedenia parlamentu, to však svojmu priateľovi Mikulášovi Dzurindovi zazlieval.
V kuloároch vtedy kolovala historka, že keď mu nový premiér ponúkal post predsedu niektorého výboru NR SR, Šimko reagoval – „Budem mať auto a šoféra?“
Vtedy mu vraj Dzurinda povedal, že mu raz za čas požičia svojho, premierskeho…
MONIKA ŽEMLOVÁ
