Diskusiu viedli spolupredsedovia slovensko-maďarskej zmiešanej komisie historikov Štefan Šutaj zo Spoločenskovedného ústavu SAV a László Szarka z Maďarskej akadémie vied (MTA).
Na podujatí predstavili aj knihu Rozštiepená minulosť, ktorej autormi sú mladí maďarskí historici József Demmel, Balázs Kiss, István Kollai, Gábor Lagzi, Lajos Maurovich Horváth, L‹rincz Sályi a Csaba Zahorán.
Šutaj v rozhovore pre TASR uviedol, že je potrebné diskutovať, treba rozprávať. Kde neexistuje dialóg, tam sa podľa jeho slov vytvárajú problémy, vyskytujú nedorozumenia.
Našou snahou slovensko-maďarskej komisie historikov je práve iniciovať takéto diskusie. My sme už iniciovali sériu popularizačných článkov, ktoré vychádzali v denníkoch slovenských, aj maďarských na Slovensku. Toto je ďalšia fáza, ktorú začíname za pomoci Slovenského inštitútu v Budapešti a Maďarského kultúrneho inštitútu v Bratislave, povedal slovenský historik.
Tieto diskusie s odborníkmi sú podľa jeho slov za účasti odbornej ale aj laickej verejnosti. Ďalším krokom by mali byť paralelné štúdie, ktoré by mali byť základom pre učebné texty, čiže napĺňať to, o čom my diskutujeme dlhé roky, a čom sa dohodli aj premiéri SR a MR, že budú podporovať iniciatívu tejto komisie na prípravu spoločných učebných textov.
Šutaj ďalej zdôraznil dôležitosť práce s mládežou, lebo ako povedal - výchova k tolerancii, vzájomnému susedstvu, vyjasňovaniu si vzťahov je veľmi dôležitým základom ďalšieho porozumenia.
Je jasné, to nikto nepopiera, že máme rozdielne názory na niektoré historické udalosti. Vieme prečo je to tak, je to ovplyvnené etnicitou, politikou, vývojom v strednej Európe, ale takéto večery a príprava rôznych ďalších akcií by mala byť dôkazom toho, že aj o rôznych veciach, na ktoré máme rozdielne pohľady sa dá kultivovane diskutovať, vymieňať názory, no a to je cesta k tomu, aby sa tie názory nemusia sa zblížiť, ale aby sme sa začali chápať, prečo je to tak, aby sa pestovala istá miera empatie, porozumenia, dodal.
To je podľa neho predpokladom k tomu, aby sa zlepšovali vzťahy. Nemyslím, že sú zlé medzi obyvateľstvom, ale existujú rôzne názory, rôzne náhľady na naše dejiny, pričom niekedy jedna strana nechápe, prečo to druhá strana vníma ináč, a niekedy jej to má za zlé, že prečo oni vidia tak, keď mi to vidíme celkom ináč. No a oni nato majú svoje dôvody, a my na to máme svoje dôvody, uzavrel slovenský historik.
Jeho maďarský partner Szarka pripomenul, že na oboch stranách vychádzajú z toho, že 20. storočie patrí národným štátom v Európe, v strednej Európe osobitne.
Národno-štátne konflikty boli vlastne kódované do toho vývoja aj medzivojnového, aj počas druhej svetovej vojny, aj v povojnovom období, preto si myslím, že komisia, a pripravovaný náš projekt pre spoločné učebnicové školské materiály, má hľadať spoločné body analýzy: prečo došlo k revízii hraníc, aké konflikty vyvolali revízie hraníc, nakoľko boli veľmocensky predurčené tie konflikty, podotkol.
Ako dodal, to všetko zneužívalo hitlerovské Nemecko na svoje prípravné akcie pred druhou svetovou vojnou, ale zároveň hľadajú aj tie alternatívy, ktoré na slovenskej pôde mal Milan Hodža, Andrej Hlinka, Jozef Tiso, a v Maďarsku István Bethlen, Pál Teleky a Miklóš Horthy.
Dejiny nikdy nie sú bez alternatív vnútorných aj bez vonkajších, a v konečnom dôsledku bol dnes večer priestor na to, aby sme hľadali možnosť aj pre spoločnú interpretáciu týchto alternatív, konfliktov a slepých uličiek. Lebo jednoznačne všetky pokusy aj o revíziu hraníc, aj o etnické čistky sú v maďarsko-slovenských reláciách jednoznačne slepými uličkami, zdôraznil Szarka.
