Spojené štáty ho musia podľa McCaina dostať pod kontrolu, ale zároveň musia dodržiavať princípy voľného trhu. Kandidát republikánov na hlavu štátu si myslí, že na boj proti klimatickým zmenám môže slúžiť väčšie využitie jadrovej energetiky, ktorá redukuje vypúšťanie emisií oxidu uhličitého (CO2) do atmosféry. Do roku 2050 by mala Amerika pod jeho vedením zredukovať tzv. skleníkové plyny na 60-percentnú úroveň emisií CO2 z roku 1990.
"Počas celého minulého storočia viedli snahy o zisky v priemysle iba jedným smerom - k rope a plynu," povedal McCain. "Všeobecné blaho prichádzalo z priemyselného rastu a my všetci sme sa na jeho zveľadení podieľali. Ale bola tu aj cena, s ktorou sme nepočítali. Cena, ktorá teraz prudko narástla - v ovzduší, v oceánoch a v celej prírode," dodal arizonský senátor.
McCain prisľúbil bojovať s Čínou a Indiou, dvoma ekonomickými rivalmi, ktorí v snahe ekonomicky súťažiť so Spojenými štátmi čoraz viac znečisťujú životné prostredie uhlím, plynom a ropou. McCain kritizoval aj dosluhujúceho prezidenta Georgea Busha, ktorý odmietol ratifikovať Kjótsky protokol. Ten bol prvým skutočným pokusom svetových lídrov o zredukovanie emisií skleníkových plynov. McCain tvrdí, že by sa v prípade Kjóta vrátil za rokovací stôl.
"Nepokúsim sa vyzuť zo zodpovednosti, ktorú v tomto prípade nesú na svojich ramenách Spojené štáty. Nemám v úmysle prepásť osem rokov bez uskutočnenia akýchkoľvek serióznych krokov v serióznych výzvach. Spojené štáty budú mať v tomto (v boji proti globálnemu otepľovaniu) vedúcu úlohu a budú ju uplatňovať iným spôsobom. Spôsobom, ktorý zohľadní záujmy a povinnosti všetkých národov," dodal vo svojom prejave v štáte Oregon McCain.
Svoju kampaň v Oregone viedli aj demokratickí kandidáti a potenciálni súperi Johna McCaina, Hillary Clintonová a Barack Obama. Očakáva sa, že štát Oregon bude v tohtoročných amerických prezidentských voľbách kľúčovým "bojovým poľom" pre získanie enviromentálne zmýšľajúcich voličov.
