Desiateho mája 1933 - niekoľko mesiacov od vymenovania Hitlera za kancelára - študenti z celého Nemecka spálili tisícky kníh označených ako "nenemecké".
Dnes si v hlavnom meste pripomenuli túto udalosť prednáškami, seminármi a príhovormi na Bebelovom námestí, kde pred 75 rokmi prebiehala. Spomienkovú akciu spoluorganizovali berlínska Humboldtova univerzita, španielsky Cervantesov inštitút a berlínski sociálni demokrati. Zúčastnil sa na nej aj izraelský veľvyslanec Joram Ben-Zeev.
Medzi knihami spálenými v roku 1933 figurovali diela Heinricha Heineho, Bertolta Brechta, Franza Kafku, Karla Marxa, Sigmunda Freuda, Heinricha Manna, Alfreda Döblina, Kurta Tucholského či Carla von Ossietzkyho.
Medzi májom a koncom augusta 1933 spálili v 22 nemeckých mestách stúpenci nacizmu dovedna najmenej 35.000 kníh. Kópie väčšiny z nich prežili a mnohé tituly sa po ich opätovnom publikovaní po skončení druhej svetovej vojny znovu stali bestsellermi.
Hitler 30. januára 1933 presvedčil chorého prezidenta Paula von Hindenburga, aby ho vymenoval za kancelára. O mesiac nato využil podpálenie budovy parlamentu - zo skutku obvinili holandského komunistu Marinusa van der Lubbeho - na posilnenie svojej moci. Zrušil občianske slobody a začal prenasledovať opozičné strany, čím si dláždil cestu k policajnému štátu.
Parlament 23. marca schválil Poverovací zákon, ktorý umožnil Hitlerovmu kabinetu vydávať nariadenia bez schválenia zákonodarcami či prezidentom a v podstate mu dal do rúk právomoci diktátora.
