Berlín 9. mája (TASR) - Nemecký prezident Horst Köhler dnes pri príležitosti 75. výročia pálenia kníh v roku 1933 označil udalosť za symbolický krok v uchopení moci nacistami a podľa jeho názoru je hanbou krajiny, že kládla voči tomu malý odpor.
Desiateho mája 1933 - čosi vyše troch mesiacov od vymenovania Adolfa Hitlera za kancelára - študenti z celého Nemecka spálili tisícky kníh označených ako "nenemecké".
"Dnes si s hanbou pripomíname, že pred 75 rokmi - nielen tu v Berlíne, ale v celom Nemecku - desaťtisíce ľudí tlieskali a jasali, keď študenti hádzali do ohňa knihy od Ericha Kästnera, Sigmunda Freuda, Karla Marxa, Kurta Tucholského a mnohých ďalších," vyhlásil prezident Köhler v prejave na berlínskej Akadémii umení, ktorý vysielali aj rozhlasové stanice.
Podľa nemeckého prezidenta pálenie kníh už nenechalo priestor pre žiadne ilúzie o tom, kam vlastne nacisti smerujú. Niekoľko týždňov predtým totiž vyhlásili aj bojkot voči židovským firmám a podnikaniu.
"Od ostrakizovania Židov je len malý krok k páleniu ich kníh a od pálenia kníh je len malý krok k spaľovaniu ľudských bytostí," uviedol Köhler. "A proti tomuto konaniu sa zdvihol iba malý odpor," dodal.
Prezident poznamenal, že pálenie kníh neorganizoval len štát, ale aj študentský orgán a "propagandu proti všetkému, čo pokladali za nenemecké, šírili aj akademici, študenti a profesori".
Hitler 30. januára 1933 presvedčil chorého prezidenta Paula von Hindenburga, aby ho vymenoval za kancelára. O mesiac využil podpálenie budovy parlamentu Reichstagu - z ktorého obvinili holandského komunistu Marinusa van der Lubbeho - na posilnenie svojej moci. Zrušil totiž občianske slobody a začal prenasledovať opozičné strany, čím si dláždil cestu k policajnému štátu.
Parlament 23. marca schválil Poverovací zákon, ktorý umožnil Hitlerovmu kabinetu vydávať nariadenia bez schválenia zákonodarcami či prezidentom a v podstate mu dal do rúk právomoci diktátora.
Správu priniesla tlačová agentúra Associated Press.
2 jam juh
