Belehrad 9. mája (TASR) - Srbskom vo februári otriaslo jednostranné vyhlásenie nezávislosti zo strany albánskej väčšiny v Kosove, ktoré odvtedy uznala väčšina štátov EÚ a významné svetové mocnosti vrátane USA. Na stranu Srbska sa postavilo Rusko. Politická scéna i národ sú však značne polarizované. V nedeľňajších parlamentných voľbách sa očakáva tesný súboj medzi nacionalistami a prozápadným blokom politických strán. Voľby rozhodnú o budúcom smerovaní krajiny. V dôsledku sporu o túto otázku sa v marci rozpadla aj srbská vláda.
TASR v tejto súvislosti poskytol rozhovor srbský politický analytik Slobodan Antonič.
1. Aká je atmosféra v krajine, v národe?
V Srbsku je väčšina ľudí rozhorčených preto, že USA a EÚ asistovali pri jednostrannom vyhlásení nezávislosti Kosova. Rozšírili sa protiamerické nálady a opadla aj bezpodmienečná podpora vstupu do EÚ. A volebná kampaň len viac prispela šíreniu euroskepticizmu.
2. Existuje ešte niečo ako európska perspektíva po uznaní Kosova hlavnými členskými krajinami EÚ a tiež po oslobodení kosovského expremiéra Ramusha Haradinaja, obžalovaného z vojnových zločinov proti Srbom, Rómom a "nelojálnym" Albáncom? (EÚ podmieňuje približovanie sa Srbska k členstvu spoluprácou s haagskym tribunálom.)
Ľahko sa môže stať, že v týchto voľbách získajú v parlamente väčšinu euroskeptické (alebo suverenistické) sily. "Unionisti" vyvíjajú veľké úsilie, aby využili podpisovanie Stabilizačnej a asociačnej dohody (s EÚ) ako štartovací mostík pre volebné víťazstvo. Nie som si však istý, či im to bude k triumfu stačiť.
3. Je teraz pozícia srbských radikálov silnejšia? Aké sú ich šance, že vyhrajú voľby alebo dokonca sformujú novú vládu?
Ešte nikdy od roku 2000 neboli srbskí radikáli tak blízko k možnosti sformovania novej vlády, ako sú teraz. Nie je to preto, že získali mnoho nových voličov. Je to preto, lebo získali jedného možného koaličného partnera DSS (Demokratickú stranu socialistov premiéra Vojislava Koštunicu). Koštunica je na základe svojho vzdelania i hodnôt liberál aj patriot súčasne. To prvé ho ťahalo k "unionistom", to druhé k "suverenistom". Až do 17. marca bol viac na strane unionistov. Keď však USA a EÚ podporili nezávislé Kosovo, prešiel k suverenistom. A tam už sedeli radikáli. Tak vlastne radikáli dostali možnosť, že po voľbách získajú parlamentnú väčšinu.
4. Hrozí Srbsku "nová izolácia", o ktorej teraz často hovoria EÚ aj USA?
Srbsko s USA a EÚ nemá hospodársky, ale politický spor. Keby sa teraz tie dve veci zmiešali, znamenalo by to, že EÚ a USA sú na rovnakej úrovni s Brežnevovým Sovietskym zväzom. Srbsko má nezhody s európskymi vládami, a nie s európskymi spoločnosťami. Myslím si, že len ťažko by sa mohlo Srbsko dostať do izolácie a vrátiť sa späť do 90. rokov. US Steel ročne zo Srbska vyvezie oceľ v hodnote 400 miliónov dolárov. Kto to zastaví? V Srbsku pôsobí viac ako 100 amerických aj európskych spoločností. A od nich len ťažko niekto upustí, kým budú profitovať.
5. Tzv. prozápadní srbskí politici sú tiež proti vyhláseniu nezávislosti Kosova, ale nechcú túto otázku spájať s členstvom Srbska v EÚ. V čom vlastne ich politika spočíva aké budú ich ďalšie kroky?
Ich myšlienka spočíva v tom, aby Srbsko vstúpilo čo najhlbšie do EÚ, aby mohlo využívať jej fondy. A na druhej strane, aby sa zvnútra bojovalo za Kosovo. Ako sa zdá, oni veria, že je to tak nejako možné. Odvolávajú sa pritom na príklad Cypru, ktorý ako členský štát EÚ bojuje za návrat Republiky Severný Cyprus pod suverenitu štátu. Avšak hlavným problémom týchto prozápadných srbských politikov je nereálnosť ich cieľov. Idea, že Srbsko má najlepšie možnosti na opätovné získanie Kosova iba v prípade členstva v EÚ, sa rovná myšlienke, že Československo najlepšie môže vrátiť Sudety iba vtedy, keď sa pripojí k Tretej ríši. Ani jedna členská krajina EÚ neuznala Severný Cyprus. A preto ani nebol problém, aby sa Cyprus stal členom únie. V srbskom prípade medzitým najvýznamnejšie štáty EÚ uznali nezávislosť Kosova. A práve pre to je smiešne očakávať, že od Srbska nebudú žiadať "regulovanie vzťahov so susedným štátmi".
6. Aká je vaša vízia budúcnosti krajiny po parlamentných voľbách?
V Srbsku bude veľké napätie. Ktokoľvek voľby vyhrá - unionisti alebo suverenisti -, bude mať silnú a homogénnu opozíciu. Ak vládu vytvoria suverenisti a ak nebudú podnikať múdre a zmierlivé kroky, je dosť možné, že vláda sa zvrhne podľa scenára, podľa ktorého bol svojho času v Čile zvrhnutý Allende. Nezabúdajme, že prezident (Boris) Tadič patrí k unionistom, a že prezident má podľa ústavy kontrolu nad ozbrojenými silami. Takýto vývoj udalostí by bol možný aj vzhľadom na jeho silných zahraničných spojencov. Keby naopak vyhrali unionisti a ak tiež nepodniknú múdre a zmierlivé kroky, možné sú pouličné nepokoje a podobné prejavy nacionalistického násilia. Tajne však dúfam, že srbskí politici budú múdri a posnažia sa, aby zachovali občiansky mier a parlamentarizmus.
X X X
Slobodan Antonič sa narodil v roku 1959 v Belehrade. V roku 1988 ukončil štúdium na fakulte politických vied a v roku 1995 získal doktorát na katedre sociológie filozofickej fakulty v Belehrade, kde pôsobí ako profesor. Napísal niekoľko kníh a prispieva do popredného belehradského denníka Politika.
