Rím/Bratislava 7. mája (TASR) - Bývalého talianskeho politika a viacnásobného talianskeho premiéra (1963-1968 a 1974-1976) Alda Mora zabili pred 30 rokmi ľavicoví únoscovia. Rodák z Maglie (23.9.1916) bol jedným z najdlhšie pôsobiacich povojnových talianskych premiérov, navyše bol horúcim kandidátom na prezidenta.
Populárneho politika, lídra kresťanskej demokracie (DC), otca štyroch detí 16. marca 1978 uniesli príslušníci teroristickej organizácie Červené brigády, ktorí ho 9. mája 1978, po 55 dňoch väzenia, keď štátne orgány nepristúpili na ich podmienky, zabili.
Väčšinu priamych aktérov sa podarilo chytiť a zavrieť, stále však ostáva v pozadí tragédie veľa nevyjasneného.
Univerzitný profesor Aldo Moro patril v povojnových rokoch k najvýznamnejším a najobľúbenejším osobnostiam. Sprevádzala ho povesť čestného a neskorumpovaného politika a neraz dokázal, že je dobrý stratég a ešte lepší vyjednávač, ktorý vie v záujme veci prekročiť aj ideologické hranice.
Poslancom Kresťanskodemokratickej strany bol od roku 1946. Na prelome 50. a 60. rokov bol jej generálnym tajomníkom, od roku 1955 zastával vládne funkcie. V radoch kresťanských demokratov patril k ľavicovej frakcii, ktorá sa nebránila spolupráci so socialistami, ba keď bol na čele strany, prišiel aj s myšlienkou "historického kompromisu" vytvoriť vládu, v ktorej by boli aj komunisti. To sa však nepozdávalo viacerým jeho straníckym kolegom vrátane vtedajšieho premiéra Giulia Andreottiho.
Mora v osudný deň 16. marca 1978 teroristi v Ríme pri ceste do práce zajali a odviezli, pričom zastrelili aj piatich policajtov.
Červené brigády, ktoré sa k únosu prihlásili, vzniesli mnoho požiadaviek od prepustenia svojich súdruhov až po zverejnenie mnohých manifestov. Po 55 dňoch väznenia dostrieľanú mŕtvolu Alda Mora 9. mája 1978 uložili v kufri zaparkovaného auta v Ríme na via Caetani, na pol ceste medzi sídlami kresťanských demokratov a komunistov.
Udalosť Taliansko šokovala, politici uvažovali, či predsa len nemali podmienky teroristov prijať. Napriek tomu, že Mora tri mesiace hľadalo 50.000 policajtov ich pozornosti unikol úkryt v jednom rímskom dome na via Gradoli, kde uneseného politika väznili.
Morovým únosom vyvrcholila séria teroristických akcií Červených brigád, ktoré založil v novembri 1969 bývalý vodca teroristickej skupiny Čierny rád Renato Curcio so študentmi sociologickej fakulty Slobodnej tridentskej univerzity.
