Novým ruským prezidentom sa dnes stal Dmitrij Medvedev, ktorý v moskovskom Kremli zložil slávnostnú prísahu. Na najvyššom poste krajiny nahradil Vladimira Putina, ktorý vládol krajine dve funkčné obdobia, od roku 2000.
V stručnom inauguračnom prejave 42-ročný nový líder označil za svoje hlavné ciele hospodársky rozvoj a ochranu občianskych práv.
Medvedev dnes za prítomnosti predstaviteľov armády oficiálne prevzal kontrolu nad ruským jadrovým arzenálom.
Putin sa predtým poďakoval ruskému národu za podporu a dôveru a zaželal úspech novej hlave štátu.
Z bývalého prezidenta je premiér
Na post ruského premiéra dnes nominoval nový prezident Dmitrij Medvedev svojho predchodcu v najvyššom úrade Vladimira Putina. Oznámila to prezidentská kancelária.
Návrh na vymenovanie nového predsedu vlády musí schváliť parlament. Tento krok je prakticky istý, keďže zákonodarný zbor kontroluje Putinova strana Jednotné Rusko. Návrhom by sa parlament mohol zaoberať už vo štvrtok.
Ruská ústava dáva prezidentovi silné právomoci vrátane práva definovať zahraničnú a domácu politiku, vymenovať kľúčových ministrov a kontrolovať hlavné bezpečnostné a obranné orgány.
Podľa predpokladov bude Medvedev v tieni bývalého prezidenta, ktorý v Rusku zostáva najobľúbenejším politikom a ktorý okrem kresla premiéra obsadí aj post lídra dominantnej vládnej strany Jednotné Rusko.
Odstúpila vláda Viktora Zubkova
Ruská vláda premiéra Viktora Zubkova v stredu rezignovala, čím uvoľnila cestu na vymenovanie Vladimira Putina na post predsedu vlády. "Zubkov 7. mája podpísal rozhodnutie...ktorým novozvolenému prezidentovi Ruskej federácie predložil rezignáciu vlády," informovala vláda vo svojom vyhlásení.
Pravdepodobne už vo štvrtok sa Putin stane premiérom a na ruské pomery bude mať doteraz nevídaný vplyv. Podľa aprílového prieskumu verejnej mienky, dve tretiny Rusov sú presvedčené, že Putin ako premiér bude riadiť prezidenta Medvedeva.
Putin sa netají tým, že na presadzovanie svojej vôle v prípade potreby chce využiť aj parlament. Do decembrových parlamentných volieb šiel ako volebný líder Jednotného Ruska, čo tejto strane pomohlo získať až 70 percent poslaneckých kresiel. Ovládanie dvoch tretín dolnej komory parlamentu je dostatočným nástrojom na spustenie stíhania prezidenta, aj na navrhovanie ústavných zmien.
Hovoril o rozvoji občianskych práv a ekonomických slobôd
Vo svojom inauguračnom prejave Medvedev povedal, že jeho najdôležitejšou úlohou bude "rozvoj občianskych a ekonomických slobôd". Za Putinovej vlády ruská ekonomika vystúpila z takmer katastrofálneho stavu k prekvapivej prosperite. Avšak o rozvoji občianskej spoločnosti sa začalo diskutovať po tom, ako opozičné skupiny a mimovládne organizácie sa dostali pod silný tlak. Marcové zvolenie Medvedeva do funkcie prezidenta sa považuje za výrazný znak odklonu Ruska od demokracie. Väčšine z opozičných ašpirantov na tento post bolo totiž znemožnené kandidovať.
Na slávnostnej inaugurácii sa zúčastnilo 2000 pozvaných hostí. Prítomní boli zahraniční diplomati, politici, poslanci, náboženskí predstavitelia, prominentní umelci a podnikatelia.
Medvedev zvíťazil v prezidentských voľbách 2. marca tohto roku s vysokým náskokom. Za vtedajšieho prvého vicepremiéra hlasovalo viac ako 70 percent zúčastnených voličov. Vo voľbách ho podporoval Putin a politická strana Jednotné Rusko. Medvedev pritom sľúbil pokračovať v Putinovej politike.
Dmitrij Anatoľjevič Medvedev sa narodil 14. septembra 1965 v Leningrade. Je ženatý, s manželkou Svetlanou majú syna Iľju. Jeho záľubami v mladosti bolo okrem hardrocku fotografovanie, vzpieranie a šach. Vo svojich 42 rokoch sa stal najmladším ruským lídrom od čias posledného cára Mikuláša II.
EÚ: Zmena šéfa Kremľa je príležitosťou pre nový prístup k Moskve
Na definovanie spoločnej politiky Európskej únie voči Rusku vyzval významný predstaviteľ Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) Andrew Wilson. Podľa jeho názoru stredajšia zmena na poste hlavy ruského štátu, je pre lídrov EÚ novou príležitosťou na to, aby sa zjednotili na spoločnej stratégii.
Varoval však, že to môže priniesť aj nové spory vo vnútri únie v otázke postoja voči Rusku. "Počas ôsmich rokov Putinovho pôsobenia vo funkcii prezidenta sa Európskej únii nepodarilo definovať a obraňovať spoločnú politiku k prebúdzajúcemu sa Rusku. EÚ nevyužíva svoje sily, pričom Rusko voči únii zručne využíva politiku založenú na princípe rozdeľovania a panovania," uviedol Wilson.
Druhá polovica roka 2008 podľa Wilsona poskytuje jedinečnú príležitosť na prebudovanie vzťahov medzi EÚ a Ruskom prostredníctvom vyjednávaní o novej Zmluve o partnerstve a spolupráci (PCA). "Nová politika EÚ voči Rusku musí pevne zaviesť princíp, že únia a nie jej členské štáty by mala byť hlavným partnerom na vyjednávania s Ruskom," povedal.
Európska rada pre zahraničné vzťahy vznikla v októbri 2007 s cieľom podporiť integráciu európskej zahraničnej politiky. Členmi ECFR sú bývalí aj terajší ministri, členovia parlamentov, podnikatelia a akademici. Andrew Wilson je docentom ukrajinských štúdii na University College v Londýne.
Autor: AP
