Praha 6. mája (TASR) Česká vládnuca koalícia dnes nenašla dostatočný počet hlasov, aby dokázala zaradiť na program schôdze Poslaneckej snemovne návrh zákona o cirkevnej reštitúcii. Poslanci tak kontroverznú normu neprerokujú skôr než v júni.
Podľa koaličného návrhu by 17 českých cirkví malo od štátu dostať späť tretinu majetku, ktorý im zhabal komunistický režim. Hodnota zvyšku, ktorý dnes už vydať nemožno, je v zákone stanovená na 83 miliárd Kč. Túto sumu by štát cirkvi splácal po dobu budúcich 60 rokov. Aj s úrokmi by sa celková suma do roku 2069 vyšplhala na 270 miliárd Kč.
Predlohu pred týždňom zablokovala ľavicová opozícia, keď s podporou troch poslancov ODS odhlasovala odklad rozpravy o tomto zákone až dovtedy, kým vláda presne vyšpecifikuje, aký majetok a v akej hodnote sa má reštituovať. Vláda materiál doplnila, no nie o zoznam majetku, ale iba o štvorstranový výpočet. Opozícia to neakceptovala.
Dnes sa situácia v dolnej komore po týždni zopakovala, ale s ešte horším výsledkom pre koalíciu. Proti zaradeniu bodu na program schôdze hlasovali socialisti, komunisti a dokonca až piati poslanci ODS na čele s exministrom financií Vlastimilom Tlustým. Niekoľko koaličných poslancov, napríklad zo Strany zelených, sa hlasovania zdržalo.
Debatu o zaradení cirkevných reštitúcií na program schôdze sprevádzala búrlivá diskusia, obviňovanie opozície z obštrukcií a vydierania.
Kritici predlohe vytýkajú hneď niekoľko vecí: že neúmerne zaťaží budúce generácie splátkami dlhu a že návrh zákona neobsahuje presný zoznam reštituovaného majetku a ani znalecké stanovenie jeho ceny. Namiesto toho je hodnota majetku stanovená ako priemer. Návrh zákona navyše nevychádza z odhadovanej ceny, ale z tržných cien.
Podľa niektorých poslancov a oslovených právnikov by takýto zákon vniesol do českého právneho poriadku nerovnosť medzi tým, ako by bol vyrovnaný cirkevný majetok a ako boli po roku 1990 vyrovnaní poľnohospodári a majitelia štátom zhabaných nehnuteľností.
Opozičná ČSSD už pred týždňom varovala, že ak zákon o cirkevnej reštitúcii v parlamente prejde, napadne ho na ústavnom súde. Zákon o cirkevných reštitúciách sa chystá už roky, ale rozhodujúci impulz prišiel tesne pred prezidentskou voľbou, keď končiaci prezident Václav Klausa kresťanským demokratom sľúbil, že v prípade svojho opätovného zvolenia zákon o cirkevných reštitúciách podporí. Podľa analytikov tak v zákulisí prezidentskej voľby došlo k dohode medzi ODS, KDU-ČSL a Pražským hradom. Časť poslancov a senátorov koaličnej KDU-ČSL svojimi hlasmi prispela ku Klausovmu znovuzvoleniu.
Výhrady voči návrhu má paradoxne aj katolícka cirkev, ktorej by mal pripadnúť z odškodnenia najväčší diel. Obavy kardinála Miloslava Vlka vzbudzuje údajný tlak koalície na katolíkov, aby sa v rámci reštitúcií vzdali akýchkoľvek nárokov na katedrálu sv. Víta. Kardinál to označuje za vydieranie a pokus o druhé zoštátnenie. Štát vzal katedrálu katolíkom v roku 1953 a od začiatku 90. rokov sa cirkev kvôli tomu súdi. Súdy najprv dali za pravdu katolíkom, ale po zrušení verdiktov Najvyšším súdom ČR už dva súdy prisúdili katedrálu štátu.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) hy
