Brusel 6. mája (TASR) - Spoločnú slovensko-rakúsku kandidatúru na sídlo Európskeho technologického inštitútu (EIT) prezentoval dnes v Európskom parlamente v Bruseli slovenský minister školstva Ján Mikolaj spolu s rakúskym ministrom pre vedu a výskum Johannesom Hahnom.
Podpredseda slovenskej vlády pripomenul, že Slovensko podporovalo od začiatku tento projekt, no keďže by samé nemalo veľkú šancu na získanie sídla inštitútu, oslovilo rakúsku stranu s návrhom na spoluprácu.
O sídlo EIT sa uchádza okrem Slovenska s Rakúskom aj Maďarsko, Španielsko a Poľsko, no slovenská aj rakúska strana sa spoliehajú na to, že v ich prospech rozhodne netradičné prepojenie starej a novej členskej krajiny, ako aj potenciál regiónu Viedeň-Bratislava.
Slovensko-rakúsky projekt predpokladá, že zo štyroch riadiacich a správnych orgánov EIT by sídlila správna rada a finančný audit v slovenskej metropole, zatiaľ čo vo Viedni by mal sídlo výkonný riaditeľ a výkonný výbor. Obe krajiny sa takisto zaväzujú, že zabezpečia nevyhnutné organizačné zázemie pre fungovanie týchto štruktúr a každá poskytne piatich pracovníkov.
"Treba vychádzať z toho, že na Slovensku je silné zázemie, máme veľmi dobrú sieť vysokých škôl, veľkú tradíciu, takisto vedecko-výskumný potenciál na Slovensku je mimoriadne silný a schopný, je tu SAV, pripravujeme rôzne nové formy, ako sú technologické parky, inkubátory a chceme naskočiť na vlak, ktorý v súčasnosti cez Európu ide," objasnil Mikolaj.
Minister si nemyslí, že by pri rozhodovaní mohla negatívne zavážiť skutočnosť, že SR patrí v rámci EÚ ku krajinám najmenej investujúcim do vedy a výskumu. Ide len o niečo vyše pol percenta HDP, čo je štvrtý najnižší údaj.
"Ja si myslím, že v žiadnom prípade nie sme na konci, pretože Slovensko má vysokú kvalitu vedeckovýskumných pracovísk a keď si zoberiete, ako sa naši študenti a naši vedci uplatňujú v zahraničí, patríme medzi absolútnu špičku. Slovensko má obrovskú tradíciu, keby sme tú tradíciu nemali, tak by sme do tohto projektu vôbec nešli. Vychádzame naozaj z toho, že potenciál je obrovský a hľadáme možnosti, aby sa mohol uplatniť. Samozrejme, že v rámci európskych projektov je tá možnosť najvyššia," tvrdí Mikolaj, podľa ktorého si v oblasti vedy a výskumu slovenská vláda zadefinovala 13 priorít, vrátane biomedicíny, nanovedy, či biovedy.
Na prezentácii spoločného projektu sa za rakúsku stranu zúčastnil aj rakúsky socialistický europoslanec Hannes Swoboda. Skutočnosť, že tak robí spolu so slovenským ministrom a členom Slovenskej národnej strany, ktorej účasť v slovenskej vláde bola dôvodom na prerušenie členstva strany Smer v radoch eurosocialistov, Swoboda za problém nepovažuje.
"Teraz hovoríme o spoločnom projekte, ktorý je dôležitý pre dve krajiny a dve mestá. EIT nebude patriť vláde, ale občanom, vedcom, medzinárodnému spoločenstvu. Vlády prichádzajú a odchádzajú, ale mestá a krajiny zostávajú a ľudia potrebujú mať jasnú ideu o spolupráci medzi Bratislavou a Viedňou," myslí si rakúsky europoslanec.
Európska komisia navrhla zriadenie EIT ako projektu pre špičkovú kvalitu v oblasti vyššieho vzdelávania, výskumu a inovácií. Inštitút má prispieť k zmenšeniu priepasti v oblasti inovácií medzi EÚ a USA. V období rokov 2008-13 bude disponovať rozpočtom vo výške 308 miliónov eur (takmer desať miliárd Sk) z rozpočtu EÚ. Celý projekt by sa mal zrealizovať v dvoch fázach, pričom prvá potrvá uvedených šesť rokov. EIT, ktorý má prepojiť univerzity s podnikmi v oblasti výskumu, sa bude prioritne venovať klimatickým zmenám, obnoviteľným zdrojom a informačným a komunikačným technológiám.
S cieľom spustiť onedlho fungovanie EIT je potrebné rozhodnúť sa čo najskôr o jeho sídle. Ambíciou slovinského predsedníctva je dospieť k dohode o sídle inštitútu na zasadnutí Rady EÚ pre konkurencieschopnosť, ktoré sa uskutoční 30. mája v Bruseli.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) hy
