BRUSEL 6. mája (SITA/AFP) - Belgická vláda je len po dvoch mesiacoch od svojho vzniku tesne pred rozpadom. Príčinou je spor medzi koaličnými partnermi, ktorí zastupujú Belgičanov hovoriacich dvoma rôznymi jazykmi - holandčinou a francúzštinou . Premiér Yves Leterme v pondelok predčasne ukončil návštevu Paríža v snahe zachrániť otrasenú koalíciu zloženú z piatich strán.
Odborníci tvrdia, že spoločné riešenie je stále v nedohľadne najmä v otázke sporu medzi po francúzsky a po holandsky hovoriacimi obyvateľmi hlavného mesta Brusel. V samotnej metropole sa viac používa francúzština, zatiaľ čo v predmestiach prevažne holandčina. Jazykové spory medzi politikmi zamestnávajú belgickú politickú scénu už od volieb, ktoré sa konali v júni 2007. Letermovi trvalo dlhých deväť mesiacov, kým sa mu podarilo poskladať vládu, tá je však aj po dvoch mesiacoch fungovania stále veľmi krehká.
V Belgicku hovorí po holandsky asi 60 percent obyvateľov, asi 32 percent hovorí po francúzsky a jedno percento po nemecky. Okrem jazykového má tento spor aj ekonomický rozmer. Severná časť krajiny, ktorá je obývaná prevažne Flámami hovoriacimi po holandsky, je ďaleko prosperujúcejšia ako južná, obývaná Valónmi používajúcimi francúzštinu. Počas deviatich mesiacov, počas ktorých sa Leterme pokúšal zostaviť vládu, sa dokonca spomínala aj možnosť rozdelenia krajiny na dva suverénne štáty. Niektorí zahraniční analytici označujú Belgicko za umelý štát, keďže jeho obyvatelia sa cítia byť buď Valónmi alebo Flámami - nie však Belgičanmi.
