BRATISLAVA 5. mája (SITA) - Ruská politika vo vzťahu ku gruzínskym separatistickým provinciám ohrozuje mier a stabilitu v celom regióne, vyhlásil v pondelok veľvyslanec Gruzínska na Slovensku Nikoloz Nikolozišvili. Veľvyslanec pripomenul, že ruský tlak sa vystupňoval po aprílovom summite NATO v Bukurešti, ktorý otvoril Gruzínsku a Ukrajine perspektívu členstva v tomto zoskupení. Rozhodnutie o smerovaní do euroatlantických štruktúr je však nezvratné, zdôraznil Nikolozišvili a pripomenul, že členstvo krajiny v NATO podporilo v januárovom referende 70 percent Gruzíncov.
Gruzínsku záleží na dobrých vzťahoch s Ruskou federáciou, tá však musí rešpektovať predstavy Gruzíncov o smerovaní krajiny, uviedol veľvyslanec. "Gruzínsky národ vidí svoju budúcnosť (v aliancii) a žiadna vláda nemôže ísť proti vôli gruzínskeho národa," zdôraznil veľvyslanec na tlačovej konferencii v Bratislave.
Zvyšovanie počtu ruských vojakov na území Gruzínska a ohlasovanú priamu spoluprácu vlády Ruskej federácie so samozvanými vládami v separatistických republikách považuje Gruzínsko za "legitimizáciu etnickej čistky" a legalizáciu stavu, ktorý vznikol "kriminálnou cestou", uviedol veľvyslanec. Gruzínsko je podľa neho naďalej pripravené riešiť územné konflikty mierovou cestou. Mierový plán gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho predpokladá najširšiu možnú autonómiu Abcházsku a miestnej vláde dáva fakticky právo veta vo všetkých oblastiach, ktoré sa týkajú rozvoja regiónu, zdôraznil veľvyslanec.
Bezprostredne po bukureštskom summite Ruská federácia oznámila, že odstupuje od dohody, ktorá upravuje pôsobenie ruských vojakov v rámci mierových jednotiek v Abcházsku. Týmto rozhodnutím Moskva vlastne sama spochybnila zákonnosť pôsobenia svojich vojakov na gruzínskom území, konštatoval gruzínsky veľvyslanec Nikoloz Nikolozišvili na tlačovej konferencii v Bratislave. Za ďalší prejav agresie označil veľvyslanec dekrét ruského prezidenta Vladimira Putina zo 16. apríla, v ktorom Putin nariadil vláde, aby priamo spolupracovala so separatistickými vládami v Abcházsku a Južnom Osetsku. Nasledoval incident z 20. apríla, keď ruská stíhačka zostrelila nad Abcházskom nepilotované gruzínske prieskumné lietadlo. Tento čin možno kvalifikovať ako "priamu vojenskú agresiu", povedal veľvyslanec.
Abcházsko a Južné Osetsko, ktoré sa odtrhli od centrálnej gruzínskej vlády počas vojny začiatkom 90. rokov, existujú fakticky ako nezávislé štáty so silnou ekonomickou a diplomatickou podporou Moskvy. Prozápadne orientovaný gruzínsky prezident Michail Saakašvili prisľúbil obnovu vládnej kontroly v oboch regiónoch, pričom Moskvu obviňuje z podpory separatizmu.
Po februárovom vyhlásení kosovskej nezávislosti Abcházsko a Južné Osetsko vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby uznalo ich odtrhnutie od Gruzínska. Nejednotnosť Gruzínska bola jedným z hlavných dôvodov, prečo členské krajiny NATO odmietli na aprílovom summite v Bukurešti vstup Gruzínska do aliancie.
