Praha 4. mája (TASR) Česká vláda môže mať v Poslaneckej snemovni vážny problém pri presadzovaní svojej predstavy cirkevnej reštitúcie. Poslanec ODS Vlastimil Tlustý, ktorý minulý týždeň spolu s ďalšou dvojicou poslancov za ODS a hlasmi opozície dosiahol prerušenie prerokúvania reštitučného zákona na neurčito, dnes potvrdil, že má k predlohe vážne výhrady aj po tom, ako vláda návrh doplnila.
Opozícia a traja vládni poslanci presadili, aby vláda návrh doplnila o definíciu a ocenenie majetku, ktorého sa má zákon týkať. Ministri kultúry a poľnohospodárstva Václav Jehlička (KDU-ČSL) a Petr Gandalovič (ODS) zákon bleskovo doplnili o štvorstranový výpočet, ako sa k reštitučnej čiastke 83 miliárd Kč dopracovali. V pondelok by doplnenie návrhu zákona mala schváliť vláda.
Podľa poslanca Tlustého však ministri úlohu nesplnili a návrh odporuje českej legislatíve. Poslanec doslova vyhlásil, že keď štvorstranový dodatok ukázal svojim poradcom, ich záver znel, že materiál by mohol byť "ocenený" až 12 rokmi odňatia slobody.
Poslancovi, ktorý bol v prvej vláde premiéra Mirka Topolánka ministrom financií, prekáža najmä to, že návrh vytvára nerovnosť medzi tým, ako boli v rámci reštitúcií v minulosti odškodnené fyzické osoby a roľníci, a ako by mal byť vysporiadaný cirkevný majetok.
Štát v minulosti pri reštitúciách vychádzal z odhadnej ceny majetku a z ceny stanovenej pre rok 1990. Vláda však teraz v návrhu cirkevnej reštitúcie vychádza z tržnej hodnoty majetku.
Návrh cirkevného reštitučného zákona ráta s tým, že 17 českých cirkví - od katolíkov a husitov cez rôzne protestantské cirkvi až po gréckokatolíkov a pravoslávnych - by dostalo fyzicky späť asi tretinu majetku, ktorý im zhabal komunistický režim.
Hodnota zvyšku, ktorý z rôznych príčin dnes už vydať nemožno, je v zákone stanovená na 83 miliárd Kč. Túto sumu by vláda cirkvi splácala po dobu budúcich 60 rokov. Aj s úrokmi by sa tak celková zaplatená suma do roku 2069 vyšplhala na 270 miliárd Kč.
Výhrady voči návrhu má opozičná ČSSD, ktorá dokonca varovala, že keby vláda zákon presadila v terajšej podobe proti jej vôli, v prípade úspechu v parlamentných voľbách by sa budúca socialistická vláda necítila byť touto normou viazaná a pokúsila by sa ju zrušiť.
S obavami sleduje vývoj okolo reštitučného zákona aj katolícka cirkev, ktorej by mal pripadnúť z odškodnenia najväčší diel. Obavy kardinála Miloslava Vlka vzbudzuje údajný tlak koalície na katolíkov, aby sa v rámci reštitúcií vzdali akýchkoľvek nárokov na katedrálu sv. Víta. Kardinál to označuje za vydieranie a pokus o druhé zoštátnenie.
Štát vzal katedrálu katolíkom v roku 1953 a od začiatku 90. rokov sa cirkev kvôli tomu so štátom súdi. Súdy najprv dali za pravdu katolíkom, ale po zrušení verdiktov Najvyšším súdom ČR už dva súdy prisúdili katedrálu štátu.
Zákon o cirkevných reštitúciách sa chystá už celé roky, ale rozhodujúci impulz prišiel tesne pred prezidentskou voľbou, keď končiaci prezident Václav Klaus kresťanským demokratom sľúbil, že v prípade svojho opätovného zvolenia zákon o cirkevných reštitúciách podporí.
Podľa analytikov tak v zákulisí prezidentskej voľby došlo k dohode medzi ODS, KDU-ČSL a Pražským hradom. Časť poslancov a senátorov koaličnej KDU-ČSL svojimi hlasmi prispela ku Klausovmu znovuzvoleniu.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem
