Vyše 60 percent egyptskej populácie nikdy nepoznalo iného prezidenta a veterán svetovej politiky napriek svojmu veku zatiaľ nemá jasného nástupcu.
Narodeniny oslavuje v čase, keď je jeho vláda reformátorov ekonomiky v defenzíve, musí sa obhajovať, že nedokázala udržať na uzde ceny potravín, že potláča opozíciu a že umožnila bohatým stať sa ešte bohatšími na úkor chudobným.
Prezident Mubarak, ktorý je približne v polovici svojho piateho šesťročného prezidentského mandátu, musí čeliť najvyššej inflácii za vyše tri roky - v marci dosiahla 14,4 percenta. Ceny potravín vzrástli o takmer 50 percent. Prezident reagoval návrhom na 30-percentné zvýšenie miezd zamestnancom verejnej správy.
Egyptská vláda zabezpečuje lacný dotovaný chlieb pre chudobných obyvateľov, nedokázala však pružne zareagovať na svetovú potravinovú krízu, čo vyvolalo nedostatok chleba. V ostatných týždňoch zriadila nové distribučné miesta a rady na chlieb sa zmenšili.
Mubarak nemá oficiálneho nástupcu. Nikdy nemal viceprezidenta, ako umožňuje ústava, ani neoznámil, koho by odporúčal za svojho nástupcu.
Egypťania považujú za jeho prirodzeného nástupcu jeho 44-ročného syna Gamála Mubaraka, bývalého investičného bankára a funkcionára vládnucej Národnej demokratickej strany. Keby však Mubarak zomrel vo funkcii neočakávane, jeho nástupníctvo by mohli spochybniť konkurenční kandidáti. Postoj armády, v ktorej začali svoju kariéru všetci egyptskí prezidenti, nie je známy.
Už vyše roka štrajkujú robotníci v rade tovární po celej krajine s požiadavkou na zvýšenie miezd, vzhľadom na zvyšovanie cien. Jednou z liahní robotníckych nepokojov je textilné mesto Mahalla el-Kubrá v delte Nílu, kde proti vláde začiatkom apríla protestovali tisíce ľudí. Pri zrážkach s políciou tam zomreli traja ľudia a vyše 150 sa zranilo.
Mubarak čelí vplyvnému opozičnému islamistickému hnutiu. Nepokúsil sa ho potlačiť, ale ani mu poskytnúť otvorený politický systém. Poskytol mu istú slobodu pohybu, ale kedykoľvek sa ním cítil byť ohrozený, zakročil proti nemu. Výsledkom je porušovanie ľudských práv, systematické manipulovanie s volebnými výsledkami a oslabenie vlády práva.
Vzrástla priepasť medzi chudobnou väčšinou obyvateľstva a bohatou elitou, ktorá sa začala sťahovať mimo Káhiry do oplotených satelitných oblastí s veľkými vilami a luxusnými záhradami.
Mubarak musí tiež pozorným okom sledovať hranice s palestínskou autonómiou, cez ktoré môžu podobne ako v januári vtrhnúť do Egypta tisíce hladných Palestínčanov.
Egyptská vláda sa pokúša o úlohu sprostredkovateľa medzi Izraelom a palestínskymi frakciami v Gaze, Mubarakov vplyv je však obmedzený a jeho šance na dlhodobý úspech malé. Jeho politika uzavretých hraníc s pásmom Gazy je v Egypte nepopulárna a prezident je kritizovaný za prílišnú zhovievavosť voči Izraelu a USA.
Informovala tlačová agentúra Reuters.
