Varšava 3. mája (TASR) - Poľská ústava, schválená 3. mája 1791, sa považuje za najstaršiu ústavu v Európe a druhú najstaršiu na svete po ústave Spojených štátov amerických z roku 1787.
Niektorí odborníci síce za najstaršiu na svete uznávajú ústavu Korziky z roku 1755 - čím by podľa nich americká bola druhou najstaršou a poľsko-litovská treťou -, tieto hlasy sú však v menšine. Poľská ústava je všeobecne považovaná za najstaršiu európsku.
Ústava vznikla v čase, keď sa zdalo, že Poľsko je na dne, po prehranej vojne s Ruskom, so značne oslabenou mocou. Platila síce len niekoľko rokov a jej význam je viac-menej symbolický, no mala vplyv na vytváranie ďalšej legislatívy v nezávislom Poľsku.
V tzv. Republike oboch národov, čiže v Poľsko-litovskej únii, mala šľachta silnú pozíciu a vládu vykonávala prostredníctvom kráľovskej rady.
Podľa uznesenia z roku 1505 sa kráľ stal fakticky predsedom tejto rady a nemohol urobiť žiadne dôležité rozhodnutie bez súhlasu senátu a poslancov Sejmu. Išlo o šľachtickú republiku a každý šľachtic mal právo veta.
Ústava 3. mája mala zlikvidovať dovtedajšie chyby politického systému Republiky oboch národov - zaviedla politické vyrovnanie mešťanov a šľachty. Sedliaci sa tak dostali pod ochranu štátu, čím sa zmiernilo zneužívanie nevoľníctva.
Ústava tiež zrušila nevýhodné právo slobodného veta šľachty: Keďže každý z poslancov mohol vetovať každé uznesenie Sejmu, často tak niektorí robili podplatení zahraničím alebo magnátmi. Podľa nového poriadku sa rozhodnutia prijímali schválením väčšiny hlasov. Veľmi presne bola ustanovená aj rola a fungovanie Sejmu.
Ústava 3. mája zrušila voliteľnosť kráľa. Rzeczpospolita mala zostať dedičnou monarchiou a len v prípade vymretia celej kráľovskej rodiny mala šľachta vybrať nového vládcu a otca novej dynastie.
Výročie schválenia ústavy 3. mája sa začalo oslavovať ako národný sviatok v roku 1919. Prvý raz oslavy zrušil Adolf Hitler. Po druhej svetovej vojne si sviatok Poliaci začali znovu pripomínať a znovu im to bolo zakázané, tentoraz komunistickou vládou. Sejm opäť vyhlásil 3. máj za štátny sviatok až v roku 1990, po páde komunistického režimu.
Pre Poliakov je sviatok 3. mája symbolom ich nezávislosti, patriotizmu a nemalého vkladu do modernej európskej legislatívy. A tiež symbolom pre riešenie dnešných problémov.
"V súčasnosti nám síce nehrozí strata nezávislosti, ale vidíme veľa symptómov choroby štátu, podobných tým z 18. storočia. Aj dnes potrebujeme riešenia porovnateľné s tými, ktoré ponúkala Ústava 3. mája a potrebujeme aj politikov porovnateľných s tvorcami najstaršej európskej ústavy," uvádza jeden z internetových komentárov pri príležitosti dnešného štátneho sviatku.
(spolupracovníčka TASR Zuzana Kohútková) dem
