Brusel 1. mája (TASR) - Štyri roky po vstupe do Európskej únie Slovensko pri porovnávaní s krajinami stredoeurópskeho regiónu obstojí. V rozhovore pre TASR to uviedol slovenský komisár Ján Figeľ, ktorý však zároveň priznáva, že si vie predstaviť aj lepší imidž Slovenska v rámci EÚ.
Slovenský zástupca v Európskej komisii, ktorý bol hlavným vyjednávačom v prístupových rokovaniach s EÚ, hodnotí členstvo SR pozitívne. Slovensko podľa neho vstup do únie zvládlo úspešne, vyhlo sa postintegračnému šoku a nemuselo čeliť žiadnym dramatickým opatreniam, hoci sa navrhovali viaceré ochranné klauzuly v prípade neplnenia povinností.
Pri spätnom pohľade na obdobie predchádzajúce vstupu SR do EÚ komisár tvrdí, že najťažšie bolo odsunúť obrovský tlak na urýchlené odstavenie dvoch blokov jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniacich ešte pred pozvaním Slovenska na rokovania v Helsinkách v roku 1999. V prístupových rokovaniach boli podľa neho jednoznačne najcitlivejšie kapitoly hospodárska súťaž kvôli starším investičným prípadom, ako Volkswagen, či US Steel, ďalej poľnohospodárstvo a rozpočtové záležitosti.
"Potvrdzuje sa však, že výsledky, respektíve dohody, ktoré boli dosiahnuté, boli pre Slovensko a pre konkrétne firmy výhodné, rozumné, a napomohli nielen prechodu do vnútra EÚ, ale aj ďalšiemu rozvoju. Potvrdzujú to mnohé čísla," myslí si Figeľ, ktorý v EK šéfuje rezortu školstva, kultúry a odborného výcviku.
Komisár tiež poukazuje na to, že štyri roky po vstupe do únie je Slovensko v úplne inej pozícii než bolo v predvstupovom období v porovnaní s ostatnými krajinami regiónu.
"Napríklad pred vstupom bolo takým premiantom v skupine Maďarsko, ktoré malo termín vstupu definovaný zo svojej strany na rok 2002, Česká republika a Poľsko na rok 2003 a Slovensko na rok 2004. Dnes má Maďarsko najhoršie finančné čísla a Slovensko v tomto čase dosahuje najvyšší hospodársky rast z celej EÚ 27 a dokonca na budúci rok je podobne odhadovaný najvyšší rast (v rámci EÚ) práve v SR," vyzdvihuje Figeľ.
Aj napriek týmto úspechom si však myslí, že Slovensko by mohlo mať v EÚ ešte lepšie meno než má. Nekonkretizoval ale, čo je v tomto smere prekážkou.
"Každá doba má svoje otázky alebo stupne vývoja a porovnávania. Viem si predstaviť aj lepší imidž, je to vec aj vnútorného konsenzu aj takej transparentnosti, ktorá znamená aplikovanie spoločných princípov, politík, pravidiel aj v domácich záležitostiach, v susedských vzťahoch, pretože integrácia je hlavne o integrácii doma, v regióne a následne na veľkom kontinentálnom priestore," konštatoval Figeľ.
V súvislosti s tým, že ani po štyroch rokoch sa nepodarilo dosiahnuť, aby všetky krajiny pôvodnej pätnástky otvorili svoje pracovné trhy Slovákom, Čechom či Maďarom, Figeľ otvorene hovorí o politickej motivácii.
"Aj vtedy ako vyjednávač, aj teraz ako komisár to vidím viac ako politické rozhodnutie, pretože ekonomiky na oboch stranách si pýtajú viac mobility, viac otvorenosti, a ak nie je umožnené ísť pracovnej sile za kapitálom, tak ide kapitál za pracovnou silou," upozorňuje slovenský člen komisie.
Figeľ je podľa vlastných slov presvedčený, že nemecká aj rakúska ekonomika sú dostatočne silné a majú dostatočnú absorpčnú kapacitu na to, aby otvorenie svojho pracovného trhu zvládli, no ich postoj k tejto otázke treba akceptovať.
"Je to politické rozhodnutie, ktoré rešpektujem. Je súčasťou zmluvného práva a každý v tomto práve koná podľa vlastných záujmov a rozhodnutí," dodáva.
V čase, keď si EÚ pripomína štvrté výročie svojho rozšírenia o desať štátov, dochádza aj k jej zbližovaniu s krajinami západného Balkánu. V utorok sa podpísala predvstupová dohoda so Srbskom, pripravuje sa aj podpis rovnakého dokumentu s Bosnou a Hercegovinou ako poslednou z krajín tohto regiónu. Figeľ zdôrazňuje, že tieto kroky sú potrebné, pretože bez európskej perspektívy nevidí veľa možností ako povzbudiť politický vývoj na západnom Balkáne. Jeho integráciu do EÚ však označuje za dlhý proces.
"Ide o dlhú cestu. Najbližším adeptom je Chorvátsko, to ostatné je na zložitejšiu diskusiu. Každá z ostatných krajín je veľmi zložitým partnerom na ďalšie rokovania. Môžeme hovoriť jeden za druhým prípadom, ak to poviem zjednodušene, jednoduchšie otázky už sú za nami, zostávajú len zložitejšie. Ale to je v poriadku, pretože Balkán mal zložitú históriu a má aj zložitú súčasnosť," objasňuje Figeľ a dodáva, že podobne sa možno pozerať aj na integračné snahy ostatných krajín mimo západného Balkánu.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) sla
