„Neviem, neviem, či existuje nejaký iný klub na svete, ktorý len na olympijských hrách získal počas svojej existencie viac ako tisíc medailí a viac ako polovicu z nich zlatých. To je unikátny úspech.“ Tento nedlhý výňatok z jubilejných rečí ruského prezidenta Vladimira Putina na oslavách 85. narodenín CSKA (Centralnyj sportivnyj klub armii) má zásadný podtext. Šport totiž vždy bol, je a zrejme aj bude niečím, čo dvíha ruské sebavedomie.
V sovietskych časoch sa za úspechy športovcom rozdávali byty, farebné televízory a žigulíky, za prehry hrozili aj tvrdé tresty. Vynikajúci športovci mali neuveriteľné privilégiá.
Predovšetkým mohli cestovať a konfrontovať sovietsku skutočnosť s pozlátkom Západu. Nejeden z nich vrátane členov slávneho klubu CSKA pozlátke neodolal.
Šport a ropa zostali aj po rozpade komunistického impéria niečím, čo Rusko robí Ruskom. Prezident Vladimir Putin postavil svoju popularitu a úspech práve na čiernom zlate a demonštratívnej láske k športu.
Keď minulý týždeň v obrovskom športovom komplexe klubu CSKA, ktorý sa príznačne nachádza na Leningradskom prospekte, oslavoval spolu s politickou a športovou elitou výročie klubu, mal lepšiu náladu ako kedykoľvek inokedy.
Laškoval s ministrom obrany Anatolijom Serďukovom, ktorý patrí medzi fanatických fanúšikov klubu, aj akosi v emóciách triezvejším prvým vicepremiérom Sergejom Ivanovom.
Tribúny okolo boli zaplnené na prasknutie, ľudia šaleli nadšením, slová prezidenta a vystúpenie populárnych skupín odmeňovali skandovaným potleskom. Putin len niekoľko dní pred svojím odchodom z Kremľa rekapituloval aj športové výsledky svojho vládnutia. Jedno je jasné: športové haly a ropovody zaznamenali počas jeho vlády najväčší rozkvet.
Klub lyžiarov
CSKA je v Rusku pojmom, ktorý má za sebou 11tisíc majstrov Sovietskeho zväzu, či viac ako dva a pol tisíca prvenstiev na svetových či európskych súťažiach.
Za svoj vznik vďačí CSKA vlastne lyžiarom. V roku 1901 sa skupina milovníkov lyžiarskeho športu rozhodla, že je potrebné sa organizovať a založila niečo podobné športovému klubu s názvom Obščestvo ljubitelej lyžnogo sporta – OLLS. V roku 1911 však lyžiari prepadli futbalu.
To už vzniká skutočne niečo ako futbalový klub OLLS – prapredok súčasného CSKA.
Boľševický prevrat nazývaný októbrovou revolúciou zničil a vytrhal z koreňov veľa. Športové kluby však boľševici nechali na pokoji. Športovcom len postupne objasnili, že hrať a vyhrávať je potrebné v mene komunizmu, ale pravidlá futbalu na počudovanie nemenili. V roku 1923 však vedenie predsa len všetky športové organizácie rozpustilo a vytvorilo novú, centrálnu Radu pre fyzickú kultúru. Kedysi pomerne mierumilovný klub založený lyžiarmi sa stáva organizáciou podriadenou Hlavnej správe pre vojenskú prírpavu pracujúcich v oblasti fyzickej kultúry.
Od tejto chvíle – 29. apríla 1923 – je osud klubu tesne spätý s armádou, a tento deň je tiež považovaný za deň vzniku slávneho klubu.
Zjednotenie armády
Až v roku 1928 sa však názov priblížil súčasnému – CDRA (Centralnyj dom Krasnoj armii). Klub začal zbierať úspechy a stával sa slávnym.
Nakoniec sa v roku 1953 všetky armádne športové kluby zjednocujú a CSKA sa mení na gigantickú zásobáreň reprezentačných športovcov.
Tí vždy boli ťahúňmi všetkých športových kolektívov, ktoré vystupovali za ZSSR na medzinárodnej scéne.
Patril medzi ne legendárny hokejový brankár Vladislav Treťjakov, ktorý rovnako legendárnej „zbornej“ pomohol k obrovskému množstvu svetových titulov. Mimochodom, o tom, že toto je pieseň minulého storočia, sa počas osláv radšej nikto nezmieňoval. Už 15 rokov nemôžu ruskí hokejisti vyhrať majstrovstvá sveta.
Futbalisti CSKA však pred tromi rokmi prvýkrát v histórii ruského futbalu získali pohár UEFA.
„Ruský šport až dnes naberá na obrátkach,“ volal Putin radostne na oslavách narodenín CSKA a nezabudol dodať: „To nie je náhoda, že v roku 2014 sa olympijské hry uskutočnia v našej krajine. Tým sú priznané naše úspechy a naše zásluhy“.
Potom kamera nežne zaznamenala, ako s úsmevom pohybuje perami pri piesni „Narodil som sa v ZSSR“. Ťažko povedať, či mal na mysli klub, či seba samého.
Autor: Agentúra Epicentrum
