Jazyk, ktorým hovoril Ježiš, je na pokraji zániku. Za jeho uchovanie bojuje v Sýrii niekoľko tisícok jeho používateľov.
MAALULA. Starí i mladí, kresťania i moslimskí obyvatelia dedinky Maalula, ktorá leží asi 50 kilometrov severne od Damasku, sú hrdí na to, že ovládajú aramejčinu.
„Ibla jatita,“ je pozdrav, ktorým Ježiš zdravil svojich apoštolov a približne znamená „ahoj“. Dedinčania dodnes používajú tento pozdrav. Katolícky kostol kláštora svätých Sergia a Bakcha je pritom jedno z posledných miest, kde možno počuť Otčenáš v aramejčine. Napriek tomu, že zvyšok liturgie je po arabsky.
Obyvatelia Maaluly sú však pyšní aj na školu, ktorá poskytuje kurzy aramejčiny. Tá funguje od minulého leta. Počas prázdnin sa deti do nej môžu zapísať a zlepšovať sa v tomto starodávnom jazyku.
Skutočným problémom je však izolácia dediniek, v ktorých sa tento jazyk používa. Na jednej strane vďaka nej prežil, v čase internetu a globalizácie však umiera. Mladí začínajú zabúdať slová a väčšina uteká do väčších miest.
Aramejčina má priaznivcov nielen medzi katolíkmi, ale aj medzi moslimami. Ježiš je napokon islamom považovaný za proroka. V Maalule však tvoria moslimovia iba štvrtinu obyvateľstva. V nej a dvoch vedľajších obciach žije približne 18tisíc ľudí. Sú to skoro všetci, ktorí dnes, azda s výnimkou niekoľkých akademikov, ešte aramejčinu používajú.
