Za zachovanie letiska sa podľa neoficiálnych konečných výsledkov vyslovilo len 21,7 percenta z 2,4 milióna oprávnených voličov. Potrebný však bol súhlas 25 percent oprávnených voličov.
Prvé ľudové hlasovanie v dejinách nemeckej metropoly by ale na osude Tempelhofu zrejme nič nezmenilo. Sociálnodemokratický primátor Berlína Klaus Wowereit dal totiž jasne najavo, že letisko nezávisle od výsledkov referenda, ktoré nemá záväzný charakter, zatvoria.
Už začiatkom 90. rokov sa štát dohodol so spolkovými krajinami Berlín a Brandenbursko, že funkcie Tempelhofu prevezme letisko Berlín-Schönefeld, ktoré by sa malo premenovať na Berlin Brandenburg International Airport.
Do sporu sa dokonca zapojila aj kancelárka Angela Merkelová, ktorá podporila zachovanie letiska.
Letisko Berlín-Tempelhof uviedli do prevádzky v roku 1923. V meste sú v súčasnosti ešte dve ďalšie letiská Tegel a Schönefeld.
Iniciátori referenda argumentovali centrálnou polohou Tempelhofu a jeho dejinami, keďže tam v rokoch 1948 a 1949 pristávali americké lietadlá, ktoré zásobovali Západný Berlín počas sovietskej blokády.
