Prvenstvo v olejomaľbe už nepatrí Európe. Vedci dokázali, že v Afganistane používali na maľovanie obrázkov túto techniku skôr.
KÁBUL, PRAHA. Medzi záplavou správ o prestrelkách, únosoch a kameňovaní neverných pôsobí táto informácia ako naozajstná senzácia. Francúzski vedci však prekvapení nie sú. O pamiatkach nevyčísliteľnej hodnoty v afganskom Bamjáne vedia už dlho.
Vzhľadom na vojnu a súčasné bezpečnostné riziká bolo zložité niektoré tézy dokázať. Teraz Francúzi považujú za preukázané, že olejová maľba sa na afganskom území objavila niekoľko storočí predtým, než sa táto technika stala známou v Európe.
K tomuto zisteniu dospeli potom, čo podrobne preskúmali obrázky nájdené v starom budhistickom centre v Bamjáne.
Systém jaskyniek s najrôznejšími maľbami i najväčšia socha Budhu na svete vysoká 53 metrov boli čiastočne zničené v roku 2001 fundamentalistami z hnutia Taliban, ktorí niektoré pamiatky rozstrieľali.
Za sochou bola po páde talibov nájdená jaskyňa s kobkou pre budhistických mníchov a so zvyškami zaujímavých malieb (na snímke ESFR). Podľa BBC už predtým existovalo podozrenie, že sa v bamjánskom labyrinte ukrýva historická pravda o pôvode olejovej maľby. Až Európske synchrotrónne laboratórium v Grenobli (ESFR) urobilo analýzu farieb, ktorými boli obrazy namaľované, a zistilo, že naozaj ide o olejovú farbu. Olej zrejme pochádzal z orechov alebo z maku, ktorý bol a doteraz je hlavnou afganskou plodinou.
Preskúmaných bolo dvanásť jaskýň, ktoré boli vydlabané a vyzdobené asi v 7. storočí.
V niekoľkých z nich bola preukázateľne použitá olejová maľba, zatiaľ čo do Európy sa táto technika dostala až v 15. storočí.
Prvým, kto bol teda namaľovaný olejovými farbami, je asi Budha, ktorého bamjánski mnísi novou technikou mohli už v 7. storočí obliecť do žiarivých, farebných hábov, ktorých pestrosť nemala vtedy obdobu.
Autor: Agentúra Epicentrum
