Unikátne skalné veže v tureckej Kapadokii sú v nebezpečenstve. Hrozí, že ich zničí erózia aj nedbalosť úradov.
GÖREME, BRATISLAVA. Tisíce fascinujúcich skalných veží najrôznejších tvarov, stovky pomaľovaných jaskynných bazilík či sieť podzemných mestečiek. Toto všetko ukrýva Kapadokia. Jednu z popredných turistických atrakcií v srdci Turecka však dlhodobo ohrozuje dážď, vietor a tiež nezáujem úradov zachrániť miznúci prírodný unikát. Informoval o tom tento turecký denník Turkish Daily News.
Ničivá voda a vietor
„Každý rok jedna až dve veže zvetrajú. Postupne úplne vymiznú,“ citovali turecké noviny ustarosteného šéfa spoločnosti pre rozvoj turizmu v Göreme, Mustafa Durmaza. Už niekoľko rokov sa snaží upútať pozornosť úradov a zachrániť oblasť, ktorá je na zozname svetového dedičstva UNESCO.
„Poslali sme veľa projektov, ale bez ohlasu. Skalné veže ostali napospas nepriaznivému osudu,“ sťažuje sa primátor Göreme Fevzi Günal. Durmaz vkladá poslednú nádej do záchranného fondu, ktorý budú financovať dobrovoľné príspevky od turistov.
Rozprávkové veže začali chátrať v roku 1986, keď Turecko vyhlásilo oblasť za štátny poklad. Ľudia dovtedy využívali kužele ako pivnice a obydlia.
Počas horúceho leta v nich bol príjemný chládok, v zasneženej zime zasa teplo. Po roku 1986 veže opustili, lebo museli platiť za ich prenájom. Odvtedy sa o časť z nich nikto nestará a doslova miznú pred očami.
Podzemní kresťania
Vežatá Kapadokia vznikla vulkanickou činnosťou pred 70 miliónmi rokov.
Dážď a rieky vymodelovali z mäkkého sopečného tufu kužele najrôznejších tvarov. Veže majú obyčajne čiapku z tvrdšieho materiálu, ktorý zvetráva pomalšie a tým vznikajú zaujímavé kreácie. Kresťania, ktorí utekali do Ázie pred prenasledovaním v Ríme, prišli na to, že tuf sa dá ľahko opracovať. Do kužeľov vytesali svoje obydlia, kláštory a chrámy, ktoré sa zachovali dodnes.
S príchodom islamu si začali budovať aj úkryty v zemi. Vznikla sieť podzemných mestečiek, z ktorých majú niektoré až osem podlaží.
V Kapadokii sa spája história s prírodným bohatstvom, stretáva sa tam kresťanstvo s islamom.
Kapadokia
V bronzovej dobe bola domovom antického ľudu Hittite.
Prvý záznam o Kapadokii je zo 6. storočia pred. n.l.. Spomína sa ako krajina perzskej ríše.
Od 1985 je zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Má rozlohu 400 x 200 km.
Autor: Lenka Peťková
