Štrasburg 22. apríla (TASR) - Zástupcovia viacerých maďarských organizácií a spolkov odovzdali dnes Európskemu parlamentu petíciu odsudzujúcu minuloročné rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá potvrdila nedotknuteľnosť Benešových dekrétov.
Na protestnom podujatí, ktoré sa konalo pri tejto príležitosti pred štrasburským sídlom europarlamentu, sa zúčastnilo približne 30 ľudí. Už v sobotu sa konali podobné protesty pred sídlami slovenských zastupiteľských úradov v Bruseli, Mníchove, New Yorku či Budapešti.
Petíciu podporilo podľa organizátorov 147 organizácií a združení, podľa ktorých je uznesenie NR SR nezlučiteľné s ideou zjednotenej Európy 21. storočia a je v rozpore s ľudskými právami. Dovedna sa vyzbieralo 40.000 podpisov.
"S našimi odborníkmi na ľudské práva sme zostavili túto petíciu, v ktorej vysvetľujeme, v čom podľa nás spočívajú problémy z historického i právneho hľadiska. Chceme, aby sa začal dialóg a aby sme spolu na európskej úrovni našli uspokojivé riešenie. Vyzývame preto Európsky parlament, aby nám v tom pomohol," uviedol Boldiszár János Kiss z hnutia Nezávislý právny výbor 23. október.
Petícia požaduje, aby EP preskúmal, či sú rozhodnutia slovenských úradov v súlade s európskou legislatívou a aby vyzval Slovensko na zrušenie platnosti príslušnej legislatívy vrátane zákona vylučujúceho odškodnenie za protiprávne činy pred 25. februárom 1948.
"Vzhľadom na perzekúciu občanov maďarskej a nemeckej národnosti bývalej Československej republiky v rokoch 1945-48 a s tým súvisiacu stále platnú legislatívu" vyzývajú organizátori európsky zákonodarný zbor, aby zaradil do programu svojho rokovania aj otázku Benešových dekrétov a ďalších zákonov a rozhodnutí prijatých v slovenským parlamentom a slovenskými či československými orgánmi, "hrubo diskriminujúcimi maďarskú a nemeckú národnostnú menšinu".
Takisto sa požaduje ospravedlnenie Maďarom žijúcim na Slovensku za neprávosti v dôsledku terajších alebo už neplatných zákonov a za činy spáchané v tejto súvislosti Slovenskom, respektíve Československom. Okrem ospravedlnenia by mala SR Maďarom a Nemcom žijúcim na Slovensku zaplatiť tiež spravodlivé odškodné za konfiškáciu ich majetku a ich psychické utrpenie.
"Chcem pripomenúť, že Slovensko, rovnako ako Česká republika sa oficiálne ospravedlnili židovskej spoločnosti a dokonca aj sudetským Nemcom, ale k maďarskej menšine takéto gesto nikdy nedorazilo. Myslím že by to bol symbolický, no dôležitý krok k mierovému spolunažívaniu," tvrdí Kiss.
V prípade neadekvátnej slovenskej reakcie, alebo ak bude slovenská reakcia aj naďalej v rozpore so skupinovými ľudskými právami, signatári žiadajú, aby EP inicioval u Rady Európskej únie začatie konania pre porušenie Maastrichtskej zmluvy a "v konečnom dôsledku dočasné prerušenie alebo zastavenie členských práv Slovenska v Európskej únii".
Zástupcovia organizátorov prezentovali v EP svoje názory na tlačovej konferencii zorganizovanej španielskym europoslancom Mikelom Irujom. Baskický zástupca netají, že sa tejto problematike venuje aj zo solidarity vzhľadom na existenciu určitých podobností so situáciou v Španielsku v rokoch 1936-39, keď tiež došlo k rozsiahlym konfiškáciám majetkov a vysídľovaniu.
Na adresu skutočnosti, že Benešove dekréty neboli predmetom prístupových rokovaní medzi EÚ a Slovenskom, Irujo zdôrazňuje, že tento vtedajší postoj Európskej komisie nepodporoval.
"Nezdieľali sme absolútne pozíciu EK a komisára (pre rozšírenie Güntera) Verheugena. Podľa EK išlo o otázku pochádzajúcu z obdobia pred samotným vznikom EÚ a preto to nebolo niečo, čo sa malo riešiť v rámci prístupových rokovaní. Avšak iné otázky, ktoré tiež spadali do tohto obdobia, boli predmetom prístupových rokovaní," vyhlásil Irujo pre TASR.
Baskický poslanec z radov zelených sa chce podľa svojich slov otázkou Benešových dekrétov na pôde europarlamentu aj naďalej zaoberať. Potvrdil tiež snahy o to, aby sa táto otázka znovu dostala do parlamentného výboru pre občianske slobody.
