Belehrad 17. apríla (TASR) - Srbsko stále potrebuje dosiahnuť pokrok v spolupráci s haagskym tribunálom. Povedal to dnes nový hlavný prokurátor Serge Brammertz počas svojej prvej návštevy Belehradu.
"Obzvlášť trvám na zadržaní štyroch unikajúcich," dodal po stretnutí so srbskými predstaviteľmi. Na úteku sú okrem iného niekdajší bosnianskosrbský veliteľ Ratko Mladič a politický líder Radovan Karadžič.
Hlavný prokurátor sa stretol so šéfom vládneho výboru pre spoluprácu s haagskym tribunálom Rasimom Ljajičom. Očakáva sa, že Brammertz bude dnes rokovať aj s premiérom Vojislavom Koštunicom, prezidentom Borisom Tadičom a špeciálnym prokurátorom pre vojnové zločiny Vladimirom Vukčevičom. V polovici mája odovzdá Brammertz Bezpečnostnej rade OSN pravidelnú hodnotiacu správu o spolupráci s tribunálom, pripomenul srbský spravodajský server RTS.
Brammertz nahradil v januári na poste hlavného prokurátora Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Carlu del Ponte. Švajčiarka zastávala tento post osem rokov a určovala, či Srbsko vynakladá dostatok úsilia na zadržiavanie podozrivých vojnových zločincov. EÚ podmieňuje možné členstvo Srbska jeho spoluprácou s ICTY.
Podľa Ljajiča nič nenasvedčuje tomu, že Brammertz bude "mäkší" ako jeho predchodkyňa, ktorá v srbskom parlamente búchala päsťou do stola a hovorila "Chcem svojich utečencov". Ljajič však dodal, že Brammertzov štýl sa bude od štýlu del Ponte odlišovať.
"Brammetz sám povedal, že sa bude vyhýbať politike a viac sa zaoberať právnymi otázkami. Môj dojem je taký, že nehľadá publicitu sám pre seba, čo nebol prípad del Ponte," podotkol Ljajič.
Návšteva Brammertza sa odohráva v čase, keď je popularita EÚ aj ICTY v Srbsku na bode mrazu, podotkla agentúra Reuters. Podpora Bruselu pre jednostranné vyhlásenie nezávislosti zo strany albánskej väčšiny v Kosove vyvolala nacionalistické emócie. Deklarácia samostatnosti juhosrbskej provincie viedla aj k pádu koaličnej vlády Koštunicu.
Belehrad ťažko niesol aj oslobodzujúci rozsudok ICTY nad bývalým povstaleckým veliteľom a kosovským expremiérom Ramushom Haradinajom, pre ktorého obžaloba žiadala 25 rokov za vojnové zločiny proti Srbom. Jeho oslobodenie rozzúrilo dokonca aj prozápadne orientovaných Srbov.
