Washington 17. apríla (TASR) Senátorku Hillary Clintonovú by podporilo 41 percent voličov.
Alarmujúcou správou pre bývalú prvú dámu je aj zistenie, že až 54 percent amerického obyvateľstva ju vníma negatívne, čo je v jej prípade historicky najvyššia hodnota. Najnegatívnejšie hodnotenie dosiahol aj Clintonovej politický súper Barack Obama. Negatívny názor na neho má 39 percent voličov, čo je však o 15 percent menej než v prípade senátorky.
Z negatívneho vnímania Clintonovej vyplýva aj zhoršenie jej zvoliteľnosti v novembrových prezidentských voľbách. Ešte v decembri minulého roka ju považovalo za nádejnejšiu kandidátku než Obamu 59 percent respondentov. Dnes si to o nej myslí iba 31 percent voličov, pričom Obamove šance v novembrovom volebnom súboji s republikánom vidí pozitívne 62 percent voličov. Až 58 percent Američanov považuje Clintonovú za nedôveryhodnú a neúprimnú. Obamovi dôveruje 52 percent opýtaných.
Autori prieskumu položili účastníkom aj otázku o volebnom súboji demokratov s republikánmi. Barack Obama by nad Johnom McCainom mal zvíťaziť s náskokom piatich percent, Clintonová by mala prehrať s rozdielom troch percent. Najväčší pokrok v tejto oblasti však zaznamenal práve republikánsky senátor McCain, ktorý ešte pred mesiacom na Obamu strácal dvanásť a na Clintonovú šesť percent.
Prieskum ABC News/Washington Post bol realizovaný 10. 13. apríla na vzorke 1197 dospelých Američanov, z ktorých sa 643 identifikovali ako voliči Demokratickej strany. Štandardná odchýlka pri celej vzorke predstavuje tri percentá, pri skupine demokratov 4 percentá.
Obama a Clintonová sa na mnohých veciach zhodli
Americkí demokratickí prezidentskí kandidáti Barack Obama a Hillary Clintonová dali zreteľne najavo, že im obom záleží na bezpečnosti Izraela.
Obama nezmetie zo svojho stola žiadnu možnosť, hoci aj vojenskú, aby zabránil Iránu vo vyvíjaní jadrových zbraní. Uviedol to v stredu vo Filadelfii počas televízneho duelu s Clintonovou, ktorý odvysielala stanica ABC.
"Útok na Izrael vyprovokuje mohutný odvetný úder USA," zdôraznila Clintonová v takmer dve hodiny trvajúcej debate. "Aj iné krajiny v oblasti musia vedieť, že USA zničia nukleárnu silu Iránu," povedala senátorka päť dní pred dôležitými primárkami v americkom štáte Pensylvánia.
V dueli sa obaja kandidáti vyhli urážlivým a agresívnym slovám a zároveň oľutovali svoje doterajšie chyby a mylné formulácie počas kampane. Svoje prehnané tvrdenie, že sa pred 12 rokmi ešte ako prvá dáma stala po pristátí v Bosne terčom nepriateľskej streľby, označila Clintonová teraz za "trápne". Obama zas uviedol, že boli zle pochopené jeho slová o frustrovaných Američanoch, ktorí sa utiekajú k náboženstvu a zbraniam.
Svojich voličov ubezpečili, že hneď ako nastúpia do funkcie hlavy štátu, rozhodnú o stiahnutí amerických vojakov z Iraku, aj keby ich od toho americkí generáli odrádzali.
"Prezident určuje politiku," zdôraznil Obama. Clintonová sa vyjadrila na margo odchodu amerických vojakov z Iraku podobne, dodala však, že pri "ťažkom a nebezpečnom odchode" z krajiny bude pri taktických otázkach počúvať rady armády.
Obaja veria vo víťazstvo toho druhého kandidáta nad republikánom Johnom McCainom. Aj Clintonová odpovedala na otázku o úspešných vyhliadkach Obamu trikrát áno. Clintonovej tábor doteraz zastával stanovisko, že Obama nie je sľubným kandidátom demokratov, ktorý by mohol v prezidentských voľbách poraziť McCaina.
"Som si istá, že budeme mať jednotnú Demokratickú stranu a urobím všetko preto, aby sme vyhrali," povedala Clintonová.
TASR
