Praha 15. apríla (TASR) Šéfredaktori piatich českých periodík - štyroch veľkých celoštátnych denníkov a týždenníka Týden - sa dnes listom obrátili na slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča so žiadosťou, aby vetoval sporný tlačový zákon.
Autori v liste vyjadrili obavu o slobodu slova na Slovensku, ktorú podľa nich nový tlačový zákon "vážne ohrozuje", najmä jeho ustanovenia o povinnosti médií zverejňovať odpoveď. Inštitút práva na odpoveď podľa autorov výzvy má v slovenskom tlačovom zákone absurdnú podobu.
Tlačový zákon, ktorý po schválení v NR SR čaká na podpis prezidenta, vo svojej podobe nemá v civilizovanej Európe obdobu, varovali piati šéfredaktori denníkov Mladá fronta dnes, Lidové noviny, Právo, Hospodářské noviny a týždenníka Týden.
"V tomto môžem hovoriť aj za ostatných podpísaných kolegov. Boli by sme radi, keby pán prezident (Ivan) Gašparovič svoj podpis zvážil a zákon vrátil na prepracovanie," povedal dnes v telefonickom rozhovore pre TASR šéfredaktor najväčšieho českého denníka Mladej fronty dnes (MfD) Robert Čásenský.
"Ten zákon som si pomerne dôkladne preštudoval a konzultoval som to aj s odborníkmi na mediálne právo. Myslím si, že v tej podobe, v akej bol v slovenskom parlamente schválený, určite neprospeje kvalite slovenského tlačového trhu a určite nepomôže kolegom na Slovensku, aby robili lepšie noviny," dodal.
Skupina piatich šéfredaktorov českých periodík sa k listu prezidentovi SR neodhodlala na základe žiadosti kolegov zo Slovenska, ale z vlastnej iniciatívy.
"Včera (v pondelok) sme sa o tom rozprávali s Petrom Šimůnkom z Hospodářských novín - to bol jeho nápad. Dohodli sme sa a on potom obvolal aj ostatných kolegov z odboru. O tom (slovenskom tlačovom zákone) sme aj v našich novinách pomerne podrobne referovali: dvakrát sme mali článok na titulnej stránke, písal som k tomu komentár. Vieme, ako funguje právo na odpoveď v českom tlačovom zákone. V tej podobe, v akej ho máme v ČR, je to právo na odpoveď pomerne nefunkčné, pretože tá úprava sa v praxi nedá príliš použiť, ale tá slovenská (úprava) mi pripadá ešte oveľa nezmyselnejšia," vysvetlil šéfredaktor MfD.
Čo by bolo podľa autorov iniciatívy lepšie: Slovenský tlačový zákon upraviť, alebo ho celý odmietnuť? Šéfredaktor Robert Čásenský sa osobne prikláňa k tomu, že špeciálny tlačový zákon nie je potrebný - v Česku ani na Slovensku.
"Netrúfam si radiť, ako by mali zákony v SR vyzerať. Rovnako tak nie je podstatné, či išlo o spor medzi koalíciou a opozíciou na Slovensku. Venovali sme sa skutočne tomu, čo je v tom zákone konkrétne napísané. Ja osobne si myslím, že tlačový zákon ako taký v podstate takmer nie je potrebný. Pokiaľ môžem súdiť na základe skúseností z ČR, tak na drvivú väčšinu sporných momentov stačí bežný občiansky zákonník a žiaden tlačový zákon nie je potrebný. Som presvedčený o tom, že lepší je žiaden zákon než zlý," spresnil.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) hy
