Varšava/Bratislava 15. apríla (TASR) - Poľská a svetová verejnosť si v týchto dňoch pripomína 65. výročie povstania vo varšavskom židovskom gete, ktoré Nemci krvavo potlačili.
Varšavské geto Nemci začali budovať v novembri 1940. Postupne v ňom zhromaždili 450.000 ľudí, z ktorých asi 300.000 skončilo v koncentračnom tábore Treblinka. Od zvyšku sveta ich oddelili trojmetrovým múrom, ktorý bol zakončený ostnatým drôtom. Jeho prekročenie sa trestalo smrťou. Život v gete bol každodenným bojom o prežitie. Židia nemali prístup do obchodov a boli odkázaní na nemecké zásobovanie. To sa obmedzovalo na nutné minimum, dostali len toľko, aby vládali pracovať v továrňach, ktoré si tam Nemci zriadili. Tí, ktorí nepracovali, hladovali. Keď zomreli, nenašiel sa nikto, kto by ich pochoval a mŕtvoly sa pomaly rozkladali na uliciach. Ľudia sa tlačili v malých nevetraných miestnostiach. Lieky a základné hygienické potreby neexistovali. Aj preto v gete v roku 1941 vypukla epidémia týfusu.
Rozhodnutie o prvom transporte padlo 20. júla 1942. V gete zavládla panika. Jeho židovský správca, ktorý mal pripraviť zoznam ľudí na deportáciu, spáchal samovraždu. Vo Varšave vznikla Židovská bojová organizácia. K prvej ozbrojenej konfrontácii s Nemcami prišlo 18. januára 1943. Rozkaz na deportáciu zvyškov obyvateľstva geta padol 19. apríla 1943. Do štvrte vniklo na rozkaz veliteľa SS Heinricha Himmlera 2000 príslušníkov wehrmachtu a pomocných jednotiek zo spojeneckých krajín tretej ríše.
Asi 600 povstalcov vyzbrojených iba ručnými zbraňami sa bez reálnej nádeje na úspech rozhodlo pre boj s Nemcami, ktorým vzdorovali viac ako tri týždne. Nemecký veliteľ Jürgen Stroop potlačil povstanie až 16. mája 1943, keď mohol vodcovi Adolfovi Hitlerovi oznámiť, že varšavské geto už zaniklo. Malé skupinky odbojárov však pokračovali v odpore až do júla 1943. Dokonca ešte v čase varšavského povstania v auguste 1944 sa v labyrintoch podzemných bunkrov našli ukrytí židia.
Dejiskami podobných povstaní boli aj getá v ďalších poľských mestách - v Čenstochovej, Bedzini, Bialystoku, ale aj v koncentračnom tábore Treblinka a Sobibor.
Americký režisér Jon Avnet nakrúcal v roku 2001 v Bratislave šesťdielny televízny film Uprising (Povstanie), ktorého ústrednou témou bolo práve povstanie vo varšavskom gete. Kulisy stáli za Domom lodníkov. Okrem tejto lokality a ulíc Starého Mesta sa časť snímky nakrúcala aj vo filmových ateliéroch na Kolibe. Scéna v centre Bratislavy bola dlhá približne 300 metrov a bola jednou z najväčších v Európe. Predstavovala presnú kópiu originálu židovského geta vo Varšave. Vo filme účinkovalo množstvo amerických hviezd (Donald Sutherland, Jon Voight, David Schwimmer), ale príležitosť dostali aj slovenskí herci ako Andrej Hryc, Vlado Durdík, Henrieta Mičkovicová, či Monika Hilmerová. Z nasnímaného materiálu okrem televízneho seriálu vznikol aj dlhometrážny film pre kiná, ktorého svetová premiéra sa uskutočnila 28. júna 2002 na festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach.
