úskych novín Kurier.
Pravicovo-populistický šéf Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) József Torgyán ide v poslednom čase od jedného škandálu k druhému. Ide o pribúdanie jeho majetku, jeho zahraničné cesty, sporné výkony vo funkcii ministra poľnohospodárstva, o koalíciu so stranou FIDESZ premiéra Viktora Orbána. Torgyán svojím autoritatívnym štýlom (naposledy vyhodil celé mestské vedenie strany v Budapešti) ohrozuje aj jednotu vlastnej strany. Maloroľníci sú v súčasnosti rozdelení "palácovou revolúciou", ktorá by mala Torgyána, práve sa zdržujúceho v Južnej Amerike, odstrániť z čela strany.
Torgyán popritom požaduje "väčšiu váhu" v koalícii pre svoju stranu, ktorá však podľa výskumov verejnej mienky už nemá na zastúpenie v parlamente žiadne šance. Preto obava, že by premiér Orbán mohol stratiť svojho obťažného, ale pre parlamentnú väčšinu nevyhnutného partnera, nadobúda stále realistickejšie črty.
V takomto prípade by musel Orbán vziať do úvahy tri možnosti. Bolo by možné pribratie opozičnej, pre svoje extrémne nacionalistické, k cudzincom nepriateľské a antisemitské postoje nedobre zapísanej Strany maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP) Istvána Csurku. To by ale veľmi ťažko zaťažilo prestíž Orbánovej vlády pravého stredu doma i v zahraničí.
Druhou možnosťou by boli nové voľby. V prípadných predčasných parlamentných voľbách by mohli prísť k moci podľa výskumov verejnej mienky socialisti, alebo by sa musela utvoriť - pre obe strany neželaná - veľká koalícia.
A napokon, na základe schváleného rozpočtu na dva roky, by Orbán mohol naďalej vládnuť so svojím menšinovým kabinetom až do budúcich volieb v roku 2002. Orbán by však mohol získať aj "tiché partnerstvo" socialistov. Predpoklady preto sa už teraz vytvárajú. Na základe iniciatívy FIDESZ sa prvýkrát stretávajú šéfovia parlamentných klubov doteraz takmer znepriatelených strán, aby "koordinovali vzájomné záujmy".
Avšak k "Dohode namiesto stálej konfrontácie", ktorá je hlavnou líniou maďarského prezidenta Ferenca Mádla, je ešte v Maďarsku ďaleko. Ale už samotný duch dialógu by mohol urovnať cestu k zaručeniu ďalšej stability v krajine, končí analýzu rakúsky Kurier.
