Sťažnosť na neľudské a ponižujúce zaobchádzanie minulý týždeň na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu podali advokáti Mauricea Papona, ktorý bol za zločiny proti ľudskosti spáchané počas druhej svetovej vojny odsúdený na desať rokov väzenia a je najvýznamnejším odsúdeným predstaviteľom francúzskeho vichystického režimu.
Bývalý socialistický minister spravodlivosti Robert Badinter, ktorého otec zomrel v nacistickom koncentračnom tábore, šokoval francúzskych ľavičiarov vyslovením podpory Paponovi. "Hovoríme o zločinoch proti ľudskosti. Existuje bod, v ktorom ľudskosť musí prevážiť nad zločinom," povedal židovský intelektuál, ktorý sa zaslúžil o zrušenie trestu smrti vo Francúzsku v roku 1981.
Reprezentatívny výbor francúzskych židovských inštitúcií (CRIF), orgán zastrešujúci 7 -tisícovú židovskú obec vo Francúzsku, však v tejto súvislosti konštatuje, že Badinter v tomto názore "reprezentuje len sám seba".
Gérard Boulanger, právnik zastupujúci príbuzných obetí koncentračných táborov, tvrdí, že Badinter, "ktorý ani nepohol prstom (aby dostal Papona za mreže) v čase svojho pôsobenia vo funkcii ministra spravodlivosti", nemá právo hovoriť v mene pozostalých po obetiach, z ktorých mnohé v Paponovom veku násilím odvliekli z nemocničných lôžok do osvienčimských plynových komôr.
Badinter bol blízkym priateľom zosnulého prezidenta Francoisa Mitterranda. Ten otvorene priznal, že odkladal proces s Paponom v snahe vyhnúť sa otváraniu starých rán.
Ministerka práce a sociálnych vecí Elisabeth Guigouová vo svojom stanovisku Paponov prípad zovšeobecnila. "Ak sa pýtame na Papona, musíme sa opýtať na všetkých obvinených v staršom veku a na obvinených trpiacich nevyliečiteľnými chorobami či tých, ktorí zomierajú," povedala v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Europe 1 Guigouová, ktorá bola v čase odsúdenia Papona ministerkou spravodlivosti.
Právnik Germain Latour v denníku Libération napísal, že Papon a jeho právni zástupcovia budú argumentovať jeho pokročilým vekom, tak ako predtým celých 20 rokov využívali medzery v zákonoch, aby dosiahli odklad jeho uväznenia.
Desať rokov odňatia slobody si Papon odpykáva hlavne za nariadenie zatknúť a deportovať 1690 židov z Bordeaux, keď tam pôsobil aj ako šéf miestnej služby pre židovské otázky. Takmer všetci deportovaní židia zomreli v koncentračnom tábore v Osvienčime.
Papon nastúpil na výkon trestu v októbri 1999. V roku 2004, keď vznikne možnosť jeho predčasného prepustenia po odpykaní si polovice trestu, bude mať 94 rokov.
Prezident Jacques Chirac už dvakrát odmietol Paponovu žiadosť o milosť, v ktorej ako argument figurovali aj jeho komplikáciami so srdcom. Ak by mu Chirac amnestiu napokon aj udelil, nestane sa tak pravdepodobne skôr ako po jeho opätovnej kandidatúre na prezidentské kreslo v roku 2002.
