BUKUREŠŤ. Odložená pozvánka vstupu Ukrajiny do Akčného plánu členstva (MAP) nie je víťazstvom Kremľa. Po zasadnutí Komisie NATO-Ukrajina (NUC)na summite NATO v Bukurešti to dnes pre novinárov uviedol prezident SR Ivan Gašparovič.
V ovzduší vrcholnej schôdzky podľa jeho slov panujú názory, že v prípade Ukrajiny ide buď o víťazstvo Ruska, alebo NATO: "Myslím si, že je to skôr niečo medzi tým, že je to podmienečné potvrdenie Ukrajiny, pokiaľ by naplnila podmienky. Nemôže sa to brať ako víťazstvo Ruska." A to z toho dôvodu, že podľa obsahu rozhodnutia by december tohto roku mal byť prakticky definíciou na prijatie Ukrajiny do MAP. Rozhodnutie prebehne na úrovni ministrov zahraničných vecí, pokiaľ sa bude konštatovať, že sú splnené podmienky. "Takže z toho pohľadu ruská strana nebude nadšená," povedal Gašparovič v záverečný deň summitu.
Slovensko podľa neho podporuje MAP pre Ukrajinu a Gruzínsko, ktorý však neznamená automaticky platné členstvo v NATO. Lídri NATO na summite nedospeli ku konsenzu v otázke okamžitého zaradenia Gruzínska a Ukrajiny do MAP, avšak prisľúbili obom postsovietskym republikám, že jedného dňa sa pripoja k vojenskému obrannému bloku.
Gašparovič: Radar berieme na vedomie
V súvislosti s otázkou protiraketovej obrany v Česku a Poľsku Gašparovič zopakoval, že na Slovensku nie je jednoznačný názor o potrebe a účinnosti takýchto zariadení. Slovensko nemôže podľa neho neakceptovať súvisiace dohody USA s Českom a Poľskom. Slovensko môže iba vziať na vedomie, že takéto dohody existujú.
"Ak by sa však mali postaviť takéto zariadenia v SR, tak slovenská strana by s tým zrejme nesúhlasila," citoval Gašparovič názor premiéra Roberta Fica. Prezident by privítal spoluprácu v tejto oblasti medzi NATO, USA a Ruskom. Podľa jeho slov by to prinieslo oveľa väčšiu istotu v rámci boja proti terorizmu a zabezpečenia trvalého mieru vo svete.
Kubiš: Radar reaguje na hrozby
Slovenský minister zahraničných vecí Ján Kubiš doplnil, že prebiehajú rokovania medzi USA a Ruskom v tejto veci: "Na rokovaniach sú ako vždy rôzne maximalistické pozície. Ale ja vychádzam z toho, že pokiaľ ide o opatrenia transparentnosti a dôvery napokon sa tieto dve strany dohodnú. Aká bude dohoda, o tom nechcem špekulovať."
Kubiš reagoval aj na slová niektorých odborníkov, podľa ktorých protiraketový projekt môže ohroziť Slovensko v tom zmysle, že časti zostrelenej rakety môžu zasiahnuť jeho územie: "Odborníci budú hovoriť o rôznych scenároch. Ak hovoríme politicky, geopoliticky a strategicky, je to projekt, ktorý reaguje na určité rastúce potenciálne hrozby. Myslím si, že to je niečo, v čom sa aliancia naozaj zhoduje."
Baška: Afganistan je dôležitý
Podľa šéfa rezortu obrany Jaroslava Bašku NATO už dlhšiu dobu hovorí, že strategickou pre celkovú existenciu aliancie je misia ISAF v Afganistane: "Čiže sa potvrdí, či aliancia má naozaj zmysel. Je to naozaj katalyzátor zmien a reforiem v rámci celej aliancie."
Na margo plánov Francúzska vrátiť sa do vojenských štruktúr NATO po 42 rokoch Baška konštatoval, že Paríž si po takejto dobe možno uvedomil význam aliancie pre budúcnosť: "Vítam, že Francúzsko sa v priebehu tohto roka opäť vráti do týchto vojenských štruktúr. Francúzsko potvrdilo dôležitosť NATO aj tým, že posiela do Afganistanu vojakov."
Počty vojakov v misii ISAF sa podľa Bašku zvyšujú. Slovensko disponuje mandátom pre 111 vojakov, zároveň preberá zodpovednosť za ochranu základne Tarin Kowt pod holandským velením v afganskej provincii Uruzgan. S Kanadou rokuje o vyslaní ďalšej strážnej jednotky na leteckú základňu v Kandaháre a do konca tohto roka v rovnomennej provincii vytvorí vlastný operačný výcvikový a styčný tím (OMLT).
(Osobitný spravodajca TASR Jozef Scheiner) hy
