Byť medzi prvými vždy neznamená byť najpopulárnejší. Thomas Hobbes možno nie je obľúbený ako Descartes alebo Hume, dielom je však porovnateľný. Patrí medzi zakladateľov novovekej filozofie.
BRATISLAVA. Thomas Hobbes sa predčasne narodil 5. apríla 1588 v rodine jednoduchého dedinského farára. Jeho otec však od rodiny odišiel a malého bojazlivého Thomasa vychovával najstarší brat Francis.
Napriek tomu vyštudoval Oxford, kde sa mu nepáčil dobový scholastický prístup k učivu. Ako vychovávateľ v šľachtickej rodine však cestoval po Európe a práve tieto cesty ovplyvnili jeho postoje filozofa. To až potom, ako sa prestal považovať za fyzika, teda v tom čase skôr za matematika. Zaujali ho totiž Euklidove spisy, na ktoré počas ciest narazil.
Hobbes sa s chuťou venoval geometrii, histórii, teológii či etike. Časť svojho života pôsobil aj ako diplomat. Preto neprekvapí, že jeho filozofický príklon smeroval skôr k uvažovaniu nad úlohou štátu.
Pýtal sa, aká je jeho funkcia a význam, ako by ideálny štát mohol vyzerať. Štát napríklad považoval za „teleso“, ktoré nazval Leviathan.
Občania a štát
Koncom renesancie sa myslitelia začínajú zaoberať otázkou občianstva. Keďže človek je nútený žiť v štáte, mali by sa vytvoriť nejaké pravidlá. Tie však v sebe nesú nielen požiadavky, ale aj hrozby. Štát Leviathan sa podľa Hobbesa zrazu správa ako osobnosť, s vlastnými afektmi a túžbami. Tento biblický netvor, ktorý požiera všetko navôkol, funguje ako garant i hranica. Človek predsa nemôže žiť v absolútnej slobode, nemôže si robiť, čo chce, inak by nastal stav, keď je „človek človeku vlkom“.
Každý proti každému, všetci proti všetkým, to predsa nie je riešenie. Príšera Leviathan tomu môže zabrániť. Ľudia sa však musia vzdať časti vlastnej slobody. A oni to urobia, núti ich k tomu pud sebazáchovy.
Kráľovský kacír
Hobbes bol pritom zástancom absolutistickej monarchie. Veril v silu osvietených panovníkov, v ich múdrosť a schopnosti. Tento trochu romantický postoj však v Hobbesových časoch nebol vôbec ojedinelý. Nezabezpečil mu však priazeň mocných, naopak, v roku 1640 sa pred pomstou parlamentu ukryl v Paríži. Nakoniec tu strávil jedenásť rokov. Na sklonku života bol dokonca za myšlienku Leviathana obvinený z kacírstva, rúhania a podnecovania nepokojov. Hobbesa toto obvinenie šokovalo, vždy sa totiž považoval za verného služobníka koruny, ba dokonca sa pokúsil niektoré svoje diela spáliť.
Zachránil ho však kráľ Charles II., ktorému bol kedysi vychovávateľom. Zabezpečil mu doživotnú rentu sto libier. Thomas Hobbes zomrel 4. decembra 1679. Podľahol mŕtvici. Svojho veľkého oponenta, Reného Descarta, prežil o tridsať rokov.
Na stránkach našich novín rozvíja Hobbes svoju filozofiu ďalej. Hoci v postavičke tigra v známom komikse Calvin and Hobbes. Podľa Billa Wattersona, autora komiksu, Hobbes videl do ľudskej duše a rozumel jej. A stále ma čo povedať.
|
Thomasa Hobbes. FOTO – WIKIMEDIA.COM |
