Glasgow 3. apríla (TASR) - Lukáš Dudi sa na život v Glasgowe nesťažuje. "Mám dobré ubytovanie. Všetko je dobré. Na Slovensku nie je práca, tak som prišiel do Glasgowa. Tu práca je," hovorí pre škótsky denník Herald.
Podobne ako mnoho ďalších prisťahovalcov za prácou zo Slovenska pracuje v potravinárskom priemysle na málo platenej pozícii, o ktorú Škóti nemajú záujem, no ktorá je zaujímavá pre prišelca z krajiny, v ktorej nezamestnanosť stabilne dosahuje okolo 10 percent. Väčšina slovenských prisťahovalcov je zamestnaná v baliarňach mäsa, rôznych prevádzkach na spracovanie potravín či autoumyvárňach.
Dudi, ktorý spolu so svojou rodinou býva v pohodlnom prízemnom byte vo štvrti Govanhill, však patrí k tým šťastnejším. Po vstupe Slovenska do EÚ v roku 2004 prišli do Glasgowa tisícky slovenských migrantov a ich príbuzných. Väčšinu z nich tvoria etnickí Rómovia z najvýchodnejšej časti Slovenska, unikajúci pred prenasledovaním a sociálnou exklúziou alebo pred nezamestnanosťou, uvádza Herald. Prílev migrantov do južnej časti Glasgowa má za následok zvyšovanie tlaku na sociálne služby v oblasti - štátne zdravotnícke zariadenia, školy a políciu.
Podľa väčšiny organizácií poskytujúcich sociálne služby nastal pri riešení najpálčivejších problémov prostredníctvom partnerských programov významný pokrok, no ďalšie varujú, že slovenskí Rómovia sa aj naďalej uspokoja s ubytovaním v štýle slumu či nevedia bojovať proti vykorisťovaniu zo strany agentúr sprostredkujúcich prácu. Paradoxom je, že ako skupina sa Rómovia málokedy priamo uchádzajú o miestne sociálne služby, pretože sú obvykle veľmi podozrievaví voči úradom a majú nízke očakávania, čo sa týka sociálnej podpory. Sú však zdrojom vážnych a špecifických problémov. Napríklad na rozdiel od poľských migrantov, ktorí sú väčšinou mimoriadne organizovaní a v oveľa väčšej miere ovládajú angličtinu, trpeli slovenskí Rómovia doma sociálnym vylúčením a snažia sa vyhýbať kontaktu so štátnymi zariadeniami. Väčšina štátnych sociálnych zariadení sa pokúša s nimi komunikovať, pričom najväčší problém predstavuje jazyková bariéra.
Podľa odhadov rôznych agentúr sa počet rómskych prisťahovalcov zo Slovenska v tejto často Glasgowa pohybuje od 1000 do viac ako 3000 osôb. Väčšina z nich býva v prenajatých bytoch podradnej úrovne, a situáciu zvyšuje preľudnenosť obydlí, ktorá vytvára hygienické problémy, najmä s kanalizáciou a odpadom. Bývanie je napriek nízkej kvalite drahé - za malý byt sa platí až 650 libier (27.000 korún) a strata zamestnania je často spojená aj so stratou ubytovania.
Govanhillské domové združenie uskutočňuje detailný prieskum situácie v jednej zo štyroch hlavných štvrtí, ktoré sú novým domovom väčšiny slovenských migrantov. Podľa riaditeľky združenia Anne Learovej sú mnohé z bytov v tejto oblasti vo veľmi zlom stave, šváby, potkany či blchy tu nie sú neobvyklé. Bežnými kulisami sú hory odpadkov na ulici, rozhádzané hračky, či rozbité kanalizačné potrubia. Vo štvrti sa okrem slovenských prisťahovalcov zdržiavajú aj drogovo závislí, ktorí za sebou v opustených dvoroch nechávajú roztrúsené použité injekčné striekačky a ihly.
V Govanhille žije podľa Learovej približne 10.000 pôvodných obyvateľov, takže slovenskí Rómovia znamenajú nárast o 10-20 percent. Najväčším problémom je podľa nej práve bývanie. Združenie sa snaží postupne opravovať schátrané budovy v štvrti. "Boli by sme radi, keby sa do opráv domov záväzne zapojila aj miestna samospráva a vláda," žiada Learová.
Komunikačné problémy združenie vyriešilo zamestnaním slovenskej študentky z Glasgowskej univerzity, ktorá sa v rámci takzvanej aktívnej charity snaží rómskym rodinám sprostredkovať kontakt s inštitúciami a radiť im v krízových situáciách. V oblasti pôsobili aj ďalšie dve slovenské pracovníčky, Lýdia Želmanová a Marcela Adamová, Želmanová sa však pred mesiacom vrátila na Slovensko.
Želmanová pre Herald uviedla, že medzery v systéme vedú k vykorisťovaniu migrantov zo strany sprostredkovateľských agentúr a ku korupcii, pretože za sprostredkovanie práce musia zaplatiť, no ide o krátkodobé zamestnania, ktoré sa po niekoľkých týždňoch skončia a žiadateľ o prácu musí zaplatiť ďalších 50-200 libier (2100-8300 korún), ak chce ďalšiu prácu. Úradom sa takéto prípady málokedy hlásia.
Najlepším riešením je podľa slovenských charitatívnych pracovníčok vyučovať migrantov angličtinu, aby boli menej závislí na svojich vykorisťovateľoch. To však vyžaduje zvýšené náklady.
Pomôcť slovenským Rómom v oblasti by malo aj plánované vybudovanie právneho centra v Govanhille. Podľa Mika Daillyho, hlavného právnika Govanského právneho centra, migrantov "každý zdiera. Právnici nevyriešia všetko, no ľudia majú svoje práva."
Napätie v oblasti vyvolávajú aj špecifické sociálne návyky rodín slovenských Rómov, ktorí sa večer a v noci radi zdržiavajú na ulici, čím rušia ostatných obyvateľov štvrte, dodáva škótsky denník.
