BRATISLAVA 3. apríla (SITA/AP) - V Čiernej Hore sa v nedeľu uskutočnia prvé prezidentské voľby od vyhlásenia nezávislosti od Srbska.
Približne 484 000 oprávnených voličov sa bude rozhodovať medzi úradujúcim prezidentom Filipom Vujanovičom zo Sociálnodemokratickej strany (SDP), mladým reformistom Nebojšom Medojevičom z Hnutia pre zmeny (PZP), prosrbským politikom Andrejom Mandičom z koalície Srbský zoznam a socialistom Srdjanom Miličom zo Socialistickej ľudovej strany (SNP).
Podľa marcového prieskumu verejnej mienky by sa hlavou štátu mohol stať úradujúci prezident Vujanovič. Z 1300 opýtaných by ho volilo 52,8 percenta. Výskum uskutočnilo mimovládne Centrum pre demokraciu a ľudské práva. Mandič v prieskume získal 19 percent a Medojevič 18,3 percenta.
Podľa čiernohorského volebného poriadku je prezident volený na 5 rokov, a to najviac na dve volebné obdobia po sebe. Pokiaľ žiadny z kandidátov nezíska v prvom kole nadpolovičnú väčšinu, o dva týždne sa uskutoční druhé kolo prezidentských volieb. V posledných prezidentských voľbách, ktoré sa konali 11. mája 2003, bol Filip Vujanovič zvolený až v treťom kole. Vtedy získal 63,3 percenta hlasov, vďaka ktorým vyhral nad Miodragom Živkovičom, ktorý dostal 30,8 percenta hlasov.
Vujanovič je blízky spolupracovník bývalého čiernohorského lídra Mila Djukanoviča, ktorý v roku 2006 priviedol ČH k nezávislosti po rokoch aliancie so Srbskom.
Čierna Hora bola v minulosti súčasťou Juhoslávie. Po referende v roku 1992 vznikla Federatívna republika Juhoslávia. V ňom sa ČH rozhodla pre udržanie únie so Srbskom. Vďaka vytvoreniu federácie Čiernej Hory so Srbskom vznikla Federatívna republika Juhoslávia. Neskôr sa krajina premenovala na Srbsko a Čierna Hora. 21. mája 2006 sa uskutočnilo referendum, na ktorom sa zúčastnilo 86,3 percenta ľudí, z ktorých 55,4 percenta vyjadrilo súhlas s osamostatnením krajiny. Na základe tohto referenda parlament Čiernej Hory oficiálne vyhlásil 3. júna 2006 nezávislosť.
